Miesto na rozloženie instantného domčeka našla skupina onedlho v závetrí mohutných dubov. Unavení náročnou cestou dlho neváhali, zjedli čo-to zo svojich zásob a zaľahli na pohodlné lôžka. Baronov spánok bol ale túto noc nepokojný, možno aj preto že si nestihol vyzliecť svoje ťažké brnenie, okolo polnoci ho zobudilo tiché klopkanie na okenice, vyskočil preto s dýkou v ruke a zvedavo vykúkal z okna.
Videl len čierno-čiernu tmu a počul šumenie lesa. Zaľahol preto opäť do postele. Nebolo mu ale dopriate sa túto noc vyspať, čudný klopkavý zvuk sa ozval totiž znova. Teraz už neváhal, vzal do ruky svoj obrovský meč a vydal sa do tmy pátrať po zdroji zvukov. V ťažkom brnení sa snažil našľapovať tak opatrne ako to len šlo, na chvíľu zatajil dych, keď medzi blízkymi stromami zbadal poletovať malé žiariace svetielko a vydal sa tým smerom. Svetielko prelietalo medzi stromami, takže o chvíľu už chudák vôbec netušil kde sa nachádza. Pridal teda do kroku a podarilo sa mu dobehnúť na dosah žiariaceho svetla, prekvapene zbadal, že svetlo vyžaruje krásna malá žienka a ešte prekvapenejší bol keď sa s ním dala do reči, hovoriac kultivovanou bežnou ľudskou rečou. Zaujatý jej ladnými tvarmi, aj keď celkovo trošku menších telesných rozmerov sa Baron vydal za vílou do jej 
útulného príbytku, obaja ponorení do čulej konverzácie. Malá bytosť bola tiež zjavne zaujatá impozantnými rozmermi Baronovho predlaktia a mohutnou stavbou jeho trénovaného tela. Myšlienky na druhov spiacich v Krakonošovom domčeku boli v tej chvíli úplne zabudnuté...Ako prvá otvorila ráno oči Žanetka, hneď si všimla že Baronove miesto je prázdne a zburcovala vrčiaceho Krakonoša. Po chvíli už stáli všetci na nohách a hľadali v okolí domčeka stopy po mohutnom bojovníkovi. Nenašli ale nič čo by im dalo nádej čo i len nájsť smer ktorým mohol byť unesený, žiadne stopy po boji, nič. Krakonoš si smutne povzdychol že časy keď s nimi putovali skúsení hraničiari Isa a Kriss sú už dávno preč a po pol dni hľadania strateného druha navrhol jednoducho putovať ďalej.
Neochotne sa preto skupinka pohla smerom von z temného lesa, preč za ich cieľom – druidmi ktorí im mali pomôcť v pátraní po Huckovi. O pol dňa, na ceste z lesa zbadali v diaľke proti zapadajúcom slnku sedieť pri ceste postavu brúsiacu si meč. Spozorneli, prichystali si svoju výzbroj a výstroj a blížili sa k neznámemu. Bushido ovšem svojim svalnatým zrakom už z diaľky konštatoval, že sediaci obrík je ich stratený známy Baron. Pripadli preto do kroku a o chvíľu sa už zvítali. Baron im vypovedal svoj neuveriteľný príbeh o tom, ako strávil noc v príjemnej konverzácii so spanilou vílou - paňou veľkého temného lesa až sa jej zapáčil natoľko, že sa rozhodla ho pojať za manžela ! To sa už ale Baronovi nepáčilo, vraj si chce ešte zopár rokov užívať v šírom svete, alebo radšej kdesi zhynúť násilnou smrťou, ako by sa mal usadiť. Ešte veľa činov vraj musí vykonať aby odčinil svoje zlé skutky a hriechy minulosti. Preto zapojil všetok svoj um až sa mu podarilo lesnú vládkyňu ukecať, že v jeho kraji je zvykom mať pri svadbe svedkov, čo mu uverila a dovolila mu nájsť zvyšok družiny. Marduk zbystril zmysly pri slove svadba, podobných akcií sa už pár krát totiž zúčastnil a vedel že sa tam dá dobre najesť a napiť, keď ale zbadal kyslú tvár Barona – ženícha na úteku, navrhol radšej aby sa teda rýchlo pratali z dosahu mocnej pani lesa, kým ich nestihne jej hnev. Ako povedali tak i urobili, ponáhľali sa z lesa najrýchlejšie ako vedeli a kým sa slnko dotklo vrcholkov stromov bol okraj lesa na dohľad... Marduk si vzal Barona nabok a nalial mu veľký pohár rumu so slovami: „Toto vypi, hneď ťa prejdú chmúrne myšlienky“. Krakonoš medzitým intenzívne premýšľal a pátral vo svojich nezmerných arkánnych znalostiach po tom, koľko otvorov lásky môže mať taká šikovná malá víla...
Bushido si zrazu všimol kúsok od cesty ležiaceho srnca, zoskočil z koňa a zistil že zviera je ešte teplé, nedávno zabité. Z okolitého lesa sa ozval mohutný šuchot, všetci zosadli z
koní, Žanetka s Bushidom sa vydali do kríkov, Baron a Marduk si nachystali zbrane, Krakonoš si vyhrnul rukávy a vzduch sa naplnil očakávaním mohutných magických výbojov. Zrazu sa z kríkov smerom na cestu vyrútil Bushido, za ním bežal obrovský šedý Štefan, mľaskal a funel. Baron temne zavrčal a vyrazil do útoku, meč hrozivo napriahnutý, pár rýchlymi skokmi pribehol k rútiacemu sa obrovi, meč sa mihol vzduchom a zaťal sa do hnusnej šedivej Štefanovej kože, krv vytryskla prúdom. Štefan ale Baronovi nezostal nič dlžný a jeho veľké tlapy s pazúrmi začali dopadať strašlivou silou na pancier mohutného bojovníka. Z pozadia sa zrazu ozvalo vzývanie božských síl a z neba sa na Štefana zniesol stĺp ohňa a svetla, Štefan zakolísal, jeho spálené obočie vyzeralo komicky, ale zakrivené pazúry už také smiešne neboli, Bushido tiež okúsil ich pohladenie, keď sa pokúsil rozdať zopár buchnátov. Z Krakonošových rúk vyrazili tri ohnivé paprsky a počali depilovať Štefanove brucho. To už bola šedá obluda vážne rozzúrená a s družninou to začalo vyzerať zle... Našťastie sa Krakonošovi podarilo sústrediť a zoslal kúzlo ktoré netvora paralyzovalo. Tým pádom bolo po boji, Bushido ležiacej príšere šikovným hmatom zlomil väzy a to bol koniec jedného Štefana.K okraju lesa bolo už pár minút, preto neváhali a cvalom prekonali posledných pár metrov. O chvíľu už boli vonku z lesa a všetci si vydýchli. Spod mohutných stromov sa za Baronom smutne pozerala malá veverička..
Stretnutie s vílou s aukázalo byť pre družinu aj prínosom, pretože Baronovi podrobne popísala cestu k druidskému kruhu, takže Baron teraz skúsene viedol skupinu hlbokým údolím. Keďže padala noc, Krakonoš opäť pripravil pohodlný domček, Bushido a Marduk sa vydali na lov, ale veľmi sa im nedarilo, Bushido ulovil len veľkého hada, ktorého silnými prstami zahrdúsil. Marduk našiel zopár dubákov, rozhodli sa preto spraviť hadovo – dubákový guláš. Ako tak jedli chutné jedlo, z lesa zrazu vycupitala veverička, priniesla sud piva a pohodlne sa rozložila pri ohníku. Druhovia každý zvlášť pozerali po očku na podivného tvora, ale nikto nechcel priznať že naňho Mardukov silný rum v kombinácii s hubami a hadím mäsom pôsobí halucinogénne, tak sa tvárili akoby sa nič nedialo. Veverička sa po chvíli opila, začala vyhukovať opilecké pesničky a hlasito mľaskala jediac hadí guláš. Druhovia sa jeden po druhom ticho vytratili do domčeka, dúfajúc že halucinácia sa čoskoro rozplynie...
Aké však bolo ich prekvapenie keď sa ráno zobudili a na posteli videli hlasno chrápajúcu veveričku. Začudovane pozreli na seba, pokrčili plecami a vybalili si raňajky. Veverička sa na posteli trošku pomrvila, hlasno si prdla a zobudila sa. Marduk s Baronom si práve pomáhali do ťažkého brnenia a chystali sa na cestu. Veverička sa začala dožadovať výstroje,
tak jej pripli improvizované kožené brnenie a vydali sa na cestu. Silný halucinogénny jed hada v kombinácii s hubami prestal účinkovať v priebehu doobedia a veverička tak zmizla.Baron viedol skupinku odvážne spoľahlivo, takže popoludní dorazili k druidskej osade. Janette sa vydala na tichý prieskum a hneď aj referovala že v osade sa váľajú mŕtve telá druidov a nikde nie je ani známka po niekom živom. Marduk mĺkvo pozeral na spúšť vyrabovaných domčekov a mŕtvol. Navrhol aby druidov pochovali s úctou, takže nanosili telá na kopu a navŕšili nad nimi mohylu z kameňov. Bushido si zrazu všimol malého drozda sediaceho mĺkvo na konári prastarého dubu. Frustrovaný Baron od zlosti na márnosťou ich putovania hodil smerom na dub svoju vlastnoručne vyrobenú sekeru. Náhoda chcela že sa do dubu zasekla cez dotyčného drozda, ktorého preťala na polovicu. Janette si drozda zblízka obzrela a konštatovala že má na pazúriku kožený náramok podobný tým, ktoré mali na rukách mŕtvi duidi...
Bezradní druhovia si posadali na skalu pri osade a uvažovali ktorým smerom sa ďalej vydať. Marduk sa ponúkol že skúsi v modlitbách požiadať o radu Pelora, čo aj spravil. Božstvo svetla bolo zrejme priaznivo naklonené ich misii, takže sa vydali naznačeným smerom cez blízky vysoký kopec s holým končiarom.
Po namáhavom výstupe, ledva lapajúc po dychu, sa na skupinu zrazu odkiaľsi zhora zniesol podivný okrídlený tvor ktorý pripomínal kombináciu leva, škorpióna a orla. Sekol zobákom po Janette, ktorú hneď zaliala krv. Rozhorčený Marduk zoslal na netvora stĺp ohňa, čím ho zrazil k zemi, kde ho mocní bojovníci spolu s čarodejom dorazili.
Konečne si skupinka mohla chvíľku oddýchnuť a chytiť dych...
| Comments |
Only registered users can write comments.
Please login or register.
Powered by AkoComment!