Príliš veľké sústo (#43)
Napísal elwe   
Piatok, 22 február 2008
43_uvod.jpgS pribiehajúcimi nepriateľmi majú druhovia len málo času všimnúť si priestor okolo nich. Kamenné steny jaskyne sú nahrubo pokryté hrubou vrstvou ľadu a celá miestnosť tak pôsobí ako zo skla. Svetlo sa na lesklých povrchoch odráža a ešte lepšie osvetľuje miestnosť. Bolo by to dozaista príjemné miesto nebyť štyroch obrovských gorilám podobných stvorení, ktoré sa s mohutnými tesákmi a ešte väčšími pazúrmi vrhajú po skupine.

Pelor, veď moje kroky! V mene boha slnka!“ kričí Marduk a povzbudzuje tak skupinu k boju. Tá sa ako na povel púšťa do boja. Zatiaľ čo sa Žaneta pokúša skryť vybieha Baron spolu s Bushidom voči mohutným útočníkom. Marduk požehnáva skupine a prosí svojho najvyššieho osvieteného boha o silu pre jeho druhov v zbrani. Razom Bushido pocíti silu vo svojich pažiach a dávkuje ju po úderoch priamo na jedného z Yeti.

Chlpaté ozruty sú však napriek svojej pomalosti tuhý oriešok. Rev ktorý vydávajú otriasa stenami a z pootvorených čeľustí kapú dlhé sliny. Barón i Kriss inkasujú bolestivé a hlboké rany. Žaneta, ktorá sa snaží útočiť od chrbta zasahuje svojím kordom slabiny mohutného tvora, no jeho húževnatosť a mohutné telo tvrdohlavo odmietajú padnúť mŕtvy k zemi. Obratnému a pohyblivému Bushidovi sa zo začiatku darí skvelo uhýbať pomalým ranám snežného muža, no vo chvíli keď si všimne, že Baróna jedna príšera uväznila vo svojom silnom objatí a prestane sa sústrediť zasahuje ho príšera s pazúrmi a červená krv sa rozleje po podlahe.

Krik a bolestné zavytia sa tu miesia so šialenými škrekmi a rinkotom zbraní. Príjemná miestnosť sa zmenila na jamu levovú. Jej lesklé ľadové steny vyzerajú ako na jatkách u yeti.jpgmäsiara. Červená krv dopadá na biely sneh, tvorí na podlahe červené kvety a pritom ihneď zamŕza. Unaveným druhom od úst stúpa para a na čelách sa im už dávno zjavili kropaje potu. Pomaly ale isto sa im darí zvažovať pomer síl v ich prospech po tom, ako dve zo štyroch potvor padajú mŕtve k zemi.

Tento pomer síl však hodlá niekto zvrátiť. Niekto, koho doteraz nevideli, no predsa ich pozoroval. Niekto, kvôli ktorému precestovali vzdialenosť cez snehové pláne, niekto mocný, kto by bol schopný zbudovať miesto ako je toto. Niekto, ako je čarodej Zilrus.

Svoje úvodné „ahoj“ v podobe žiarivo bielej gule poslal ako uvítanie. Tá znenazdajky priletela do blízkosti dobrodruhov a vybuchla v namodravej oslnivej žiari. Skupinou sa v sekunde prehnalo zamrazenie tak silné, že prítomnosť v tak silnom chlade viac ako minútu by zmrazilo aj vola. Našťastie výbuch trval iba zlomok sekundy a zranil druhov až na Bushida, ktorému sa so šťastím podarilo uhnúť. To šťastie však netrvalo dlho, pretože sa uhol priamo do náručia posledného Yetiho a ten ho mohutnými labami pevne chytil. Situáciu tak ako pred chvíľou musel vyriešiť Kriss, ktorý dvoma mečmi  ťal do zápasiacej obludy až pokiaľ nepadla mŕtva k zemi. Marduk medzitým zosielal požehnania a ochrany na skupinu nebojácne v mene svojho boha a liečivou mágiou ošetril Krissovi utŕžené zranenia.

Hneď ako padol posledný Yeti mŕtvy k zemi druhovia sa obzerajú okolo seba hľadajúc pôvodcu predchádzajúceho zrejme magického útoku. Nikoho však nenachádzajú. Miestnosť je až na nich a štyri mŕtve obludy prázdna. Ale ako sa hovorí, niekedy zdanie klame.

Nestihnú si ešte ani vydýchnuť a nad hlavami pri stope sa im začne v sekunde zhmotňovať akási hmla. Ta skoro okamžite hustne, rastie a rastie, tvorí malé oblaky a následne už pokrýva celý strop. Zaskočená partia sa nezmôže na slovo. Niečo takéto ešte nikdy nevideli. Zbrane pripravené v rukách no nepriateľa nikde. Možno by im poradil čarodej Krakonoš, no ten teraz sedí niekde na míle ďaleko a popíja popri štúdiu arkánnych zvitkov teplý čaj s rumom. Osud býva niekedy nespravodlivý.

Na potvrdenie tejto domnienky ti môžem milí čitateľ prezradiť, že o sekundu a pol neskôr sa kdesi zo zahaleného stropu začali na druhov sypať malé ľadové cencúle. Ako klince dopadali na zem a zraňovali všetko, čo im stálo v ceste. Kryštály tak tvrdé a ostré ako olovo.

Letecký útok našťastie trval iba krátku dobu. Žanete i Bushidovi sa akoby zázrakom podarilo uhýbať pred kryštálmi a obstáť tak bez zranenia na rozdiel od zostatku partie. Hmla a oblaky sa rozplynuli tak rýchlo ako vznikli a druhova s doširoka otvorenými očami pátrajú okolo seba. „Niekde je tu čarodej!“ kričí Marduk a máva okolo seba palcátom. Jeho príkladu nasledujú všetci ostatní a druhovia na chvíľku vyzerajú ako divadlo pantomímy alebo baletného vystúpenia. V márnej snahe mávajú okolo seba v snahe zasiahnuť neviditeľného protivníka. Marduka sa pokúša zoslať na miestnosť kúzlo zrušenie mágie, no bohužiaľ bez úspechu. Napokon ho napadne zoslať magickú formulku ktorá mu umožní vidieť magické predmety a tá jeho zraku odkryje nejasný obrys modrej machule niekde pri strope miestnosti. „Tam hore!“ ukazuje druhom. „Tam hore niečo vidím!“ Bushido, Žaneta i Kriss sa zbehnú pod dané miesto v snahe dosiahnuť naň no zrazu to nie je potreba. Medzi zamestnanú skupinu kdesi od vrchu dopadne starý muž rovno na nohy. Zaskočení druhovia valia oči a zrakom skúmajú vetchého starca s palicou v ruke.

Ten sa však obratne dotkne koncom palice Bushida a zlá energia, ktorá sa mu preleje cez telo a chystá sa ho stráviť je pacifikovaná vnútornou silou jeho Chi. Starec i keď prekvapený nespomalí a rukou spraví tajomné znamenie. V tej chvíli sa veci začnú uberať iným smerom a z lovca sa stáva korisť. Starec sa im pred očami mení obrovskou rýchlosťou a behom zlomku sekundu pred nimi stojí obrovský kryštálový golem. V tej istej sekunde vchod do miestnosti zrastie silnou a hrubou vrstvou ľadu a uzavrie tak jedinú možnú únikovú cestu. Osud býva niekedy nespravodlivý.

ladovy_golem2.jpgRozhnevaní a trápení dobrodruhovia sa vrhnú na monštrum naraz ako jeden. Baron mohutným mečom tne a seká, Bushidove údery a kopance sa striedajú tak rýchlo, že ich je ťažké sledovať, Kriss a jeho dva meče tnú ako dvaja muži v zbrani. Marduk kúzli posvätné kladivo ktoré sa zhmotní a začne biť kryštálovú obludu a Žaneta svojím kordom bodá a hľadá slabé miesto nepriateľa. Bude to stačiť? Podarí sa im poraziť silného mága? Osud býva niekedy nespravodlivý.

Ozruta zrevala tak silno a strašne až od stropu padli malé kúsky ľadu. Jej tvrdá, kryštálmi pokrytá ruka udrela Krissa takou silou, že predtým bojom oslabeného elfa skoro na mieste zabila. Kriss odletel hodný kus obďaleč a na zemi lapá po dychu. Druhova tnú a sekajú do monštra ako vládzu, no ich snaha zatiaľ žne iba malý úspech. O chvíľu nato napriahnutý Baron minie ruku ozruty a na chvíľu tak odhalí svoj nechránený bok. Obluda nezaváha ani sekundu a zahryzne sa Barónovi do ramena. Ten zúfalo zavyje bolesťou. Ranená družina siaha na dno svojich síl. Napokon je to boj na život a na smrť.

Zatiaľ ako sa štyria druhovia snažia konečne premôcť a skoliť tak zmenenú formu čarodeja, Kriss po silnej rane vidí celú situáciu inak. Začne do uzavretej chodby vysekávať do ľadu otvor pre prípadný ústup. Ani nie za pár minút sa tento ťah ukáže ako nanajvýš prezieravý. Z posledných síl ranení a krvaví druhovia zavelia na ústup. Po chodbách sa šmýkajú a bežia s veľkými ťažkosťami, no napokon sa im pomalej ozrute podarí utiecť. Pri vchode ich už čaká Agrathar s vysilenou manželkou a po tom, ako začujú kdesi za sebou približujúce sa zavytie neváhajú ani sekundu a bežia čo im nohy stačia do noci, do závejov, do náruče zasneženej krajiny.

Po pár dňoch sa im s vypätím všetkých síl poradí dosiahnuť brány mesta. Unavení druhovia, po tom ako im kupec vyplatí odmenu za záchranu jeho ženy sa ubytujú v hostinci „U kráľa“, známom drahom hostinci v meste a rozhodnú sa tu pár dní doplniť svoje sily.

Comments

Only registered users can write comments.
Please login or register.

Powered by AkoComment!