Dračia sluja (#59) |
Napísal Pekm | ||
Streda, 07 január 2009 | ||
Po pár pivách sa nakoniec cela skupina zhodla na tom, že draka ešte nevideli a bolo by celkom zaujímavé ho vidieť. Bushido a Arnie z tohto nápadu však neboli až tak nadšení a snažili sa odhovoriť skupinu od tohto diabolského plánu. Boli si vedomí sily draka a tak v tomto dobrodružstve videli väčšiu prekážku ako ostatní členovia družiny.
Nakoniec sa však demokraticky pri hlasovaní v krčme dohodli, že je tá sľúbená odmena je predsa len peniaz a dobrodružstvo tiež nevyzerá zle. A tak sa po dvoch dňoch oddychu kedy naberali sily a alkoholické skúsenosti pobrali k neďalekej hore, kde by mal byť podľa všetkého trpazlík Johan. Toho bolo vidieť už z diaľky a to hlavne kvôli veľkému stádu kôz, ktoré béékalo do poriadnej diaľky. Ako sa skupina približovala zostal aj samotný sadistický poustevník Johan v pomykove a nevedel si takú veľkú skupinku k nemu smerujúcich ľudí zaradiť. “Bol som ešte mladý trpazlík, keď v tejto hore bývali moji príbuzní. Starali sa o ňu, budovali podzemné cestičky, bludiská a hlavne v nej ťažili rudu. Tá bola známa po celom tomto kraji ale to bolo už dávno. Potom prišlo obdobie vojen a aj keď sa náš trpazlícky rod do týchto ľudských problémov nemiešal potomkovia Čierneho rytiera nás požiadali o pomoc proti temným hordám škretov. Vojna to bola dlhá a náročná. Začalo sa zdať, že temné sily zvíťazia ale kráľ povolal svoju tajnú zbraň. Draka. Ten nám zabezpečil morálnu a aj fyzickú prevahu a aj s jeho pomocou sme nakoniec vojnu vyhrali. Veľa našich bojovníkov padlo v týchto temných časoch a po skončení vojen bol počet trpazlíkov tak malý, že sa rozhodli zmeniť horu a ísť skúšať šťastie niekam inam. Jedným z dôvodov bol aj úbytok rudy a klesajúce zisky. Ako prvé odišli trpazlíčky a zvyšok mal prísť za nimi. Keď odchádzal zvyšok nášho rodu boli sme sa rozlúčiť s potomkami Čierneho rytiera. Mňa tam zobrali ako malé dieťa aby som videl hlavné mesto. Potom nás prijal panovník a poďakoval sa nám za naše služby. Obdaril nás peniazmi a dobrým pivom a tak sa aj trpazlíci vybrali za svojimi manželkami. No nie všetci. Mňa sa opýtal či by som tu nezostal a neslúžil mu. Nevedel som, čo taká služba obsahuje a tak som sa ho spýtal na to, čo by som tu robil. Chcel ma vyhlásiť za vrchného pastiera kôz. Najskôr som tomu nerozumel ale vysvetlil mi, že je potrebné aby niekto pri tejto skale zostal a kŕmil draka. Drak bol jednou z víťazných zbraní temnej vojny a kráľ bol veľmi rád, že ho má. Nechcel ho nechať ani náhodou hladovať a tak mu každý deň mal pastier poslať do jaskyne jednu kozu. Ako dieťaťu sa mi tento nápad veľmi páčil a tak som sa na to podujal. Všetci mi závideli a tak chovám kozy až do teraz a posielam každý deň jednu pre draka. Som tu sám už veľmi dlho a keďže mi tu návštevy moc nechodia zdala sa mi aj tá Vaša poriadne podozrivá.“ Celý príbeh počúvali hrdinovia so zatajeným dychom a po posledných slovách sa prihovoril Marduk so slovami. „Nebojte sa, mi tu máme naozaj úlohu od DeBoucheho. Drak Maugrim sa v týchto končinách už dlho neukázal a pán sa bojí o jeho život.“ To, aké problémy mal Bushido pre dokument s drakom mu radšej ani nespomínali. „Zároveň sa tu v okolí množia zlodejské bandy a nie je nikto kto by oblasť dokázal strážiť lepšie ako Maugrim.“ Prehovoril Arnie. „Kedy ste ho naposledy videli? Vychádza von z týchto skál?“ pýtal sa Bushido. Johan mu odpovedal. „Ja som ho videl naposledy pred niekoľkými týždňami. Nechodím dnu, len mu tam podľa dohody vždy pustím kozu avšak ani jedna sa nevrátila takže predpokladám, že ešte žije. Von vylietava z tamtoho vrcholku. Je tam otvor.“ Ukazuje prstom na najvyšší vrch hory. „Musím Vás ale varovať pretože vo vnútri našich priestorov je počuť divné zvuky – občas sa ozve zavíjanie, občas šuchot veľkých nôh ako keby hmyz obsadil naše krásne sály.“ „Nebojte sa, s tým si mi už hravo poradíme – veď od toho sme tu!“ prehorovil Krakonoš „Tak potom chodte týmto smerom a zakrátko narazíte na vchod do jaskyne. Budete milo prekvapení ako vyzerá práca trpazlíkov.“ A tak sa skupina vybrala smerom ktorým ukázal Johan. Po niekoľko hodinovom putovaní naozaj dorazili k ústiu jaskyne. Ten bol však zatarasený mocným kameňom okolo ktorého boli trpazličie runy. Tie dokázal prečítať aj Bushido a aj Krakonoš. Marduk so Janette zatiaľ nadávali na Johana, že im o tomto mohol povedať a nemuseli sa tu teraz trápiť. Nápis znel: Pokiaľ chceš vstúpiť, vyslov slovo. Povedz, čo je jednou z najdôležitejších vecí pre trpazlíka?
Skupinka zostala stáť a začali sa preteky, kto príde na to slovo prvý. Pivo tipoval Arnie a nebolo správne. Marduk zasa tipoval rudu čo však tiež nebolo správne. Janette tipovala s Bushidom sekeru ale ani to nezabralo a dvere sa neotvorili. Nakoniec prišiel mocný čarodej Krakonoš so slovom žena a zrazu sa dvere otvorili. Presne totiž vedel pochopiť trpazlíkov ako vzácna je im žena. Aj on sa celý život venoval len študovaniu mágie a na ženy mu čas zostával veľmi zriedkavo. Aj teraz ho pri spomienke na peknú ženu oblial pot a tak sa radšej pustil do kúzlenia svetla pre Arnieho a Janette.
Only registered users can write comments. Powered by AkoComment! |