Pobalia sa teda, vyskočia na kone a vydajú sa krokom po lesnej ceste k miestu, ktoré im Marduk po meditáciách, v ktorými žiadal o radu samotného Pelora naznačil. Po pár hodinách, tichého putovania ktoré prerušili iba krátkou prestávkou si v diaľke pred sebou všimli tmavé ústie jaskyne. Hora je v týchto miestach nehostinná a kamenný svah dáva iba málo možností k úkrytu. Našťastie to vyzerá že okolie vchodu je opustené a tiché. Opatrne sa po úzkom chodníku medzi ostrými skalami dostanú až pred vchod. Vietor v týchto miestach už duje pomerne silno a vegetácia v tejto nadmorskej výške je riedka, skoro až žiadna. Neďaleko od vchodu sa druhovia dohadujú ako ďalej. Podľa indícií by mali v tejto jaskyni nájsť nejaké vodítko ako ďalej v ich neľahkej misii. Uviažu preto kone a nízke kroviny a na počudovanie ostatných Baron svojmu koňovi zviaže aj predné nohy. „To aby mi neušiel“ huhle hrubým hlasom Baron a škerí sa a škriabe sa na chlpatom temene a krku.

Krakonoš len pohŕdavo pokýva hlavou a odvráti sa k Bushidovi, ktorý ho žiada o pomoc pri prieskume jaskyne. Krakonoš zosiela na mnícha zaklínadlo umožňujúce vidieť aj v úplnej tme a Bushido tak vstupuje na prieskum tmavej jaskyne o dosť lepšie vybavený.

Opatrne našľapujúc preskúma chodby vo vnútri kamenného obydlia, no po pol hodine sa vráti naspäť. „Chodby sa tam vetvia rôzne a vyzerajú dlhé a kľukaté. Preskúmal som ich pomerne ďaleko ale nič som nenašiel ani nepočul. Ak tam niečo bude, tak to bude hlboko v kopci“.

Druhova sa teda pripravia a vyrazia na prieskum spoločne. Krakonoš si zakúzli na svoju palicu svetlo a tá sa silno rozžiari a osvetľuje tak chodbu pred čarodejom. „Jééé aj ja chcem také svetlo, Marduk, zošli na mňa prosím také svetlo“ dožaduje sa hrubokrký Baron a podáva Mardukovi fľašu rumu. Ten si znalecky pričuchne, uhne si pár logov a po chvíľke mumlania zaklínadiel Barónovi svieti hlava. Vytešený Baron ktorého teraz obklopuje všade svetlo sa usmiaty poberá ďalej a Bushidova poznámka o streľbe z luku na svietiaci lampión sa stráca v hrmotaní jeho plátovej zbroje.

Jaskyňa je nahrubo vytesaná a chodby sú prírodné s úpravami tam kde sa chodby zvažovali, alebo boli nerovné. Kamennú podlahu pokrýva malá vrstva zeme a špiny, naviatej alebo nanosenej z vonku. Strop je vysoký asi tri metre a tak sa i tí najvyšší zo skupiny môžu pokojne vystrieť a pokračovať vzpriamene.

Ako tak pokračujú do útrob hory, povšimne si Bushido na zemi v prachu čosi malé a lesklé. Zodvihne to a pri podrobnejšom preskúmaní zistia, že sa jedná o akýsi ulomený kúsok šperku na povrázku. Mardukovi sa zdá, že podobné šperky mali aj mŕtvy druidi v tábore pred pár dňami a to by znamenalo, že sú na správnej stope. Povzbudený objavom pokračujú ďalej a chodba sa vetví rôznymi smermi. Aby nezablúdili, pokračujú po pravej ruke a po kľukatých zákrutách a nejakom čase stanú pred starými drevenými dverami. Dvere boli možno kedysi silné drevené a okované, avšak teraz v nich už zub času vyhlodal riadne diery.

A práve cez jednu takú dieru nazrie Bushido dovnútra. Miestnosť je pustá a vyzerá byť prázdna. Už - už o tom chce upovedomiť druhov, keď sa mu kúsoček mimo zorného poľa zdá, že sa vo vnútri čosi pohlo. Akási humanoidná postava. Hľadí ešte nejakú chvíľu dovnútra ba i počúva, no už nezazrie a nezapočuje nič. Rozhodnú sa preto rýchlo a pán Lampión rozkopáva dvere a vrážajú dovnútra. Okamžite zistia prečo nič nepočuli. Z tmy pomaly vstávajú mohutné zombie, ktoré boli kedysi trollmi.

Barón tým, že je vpredu využíva svoju iniciatívu a výhodu prekvapenia a vrhá sa na nemŕtve potvory. Svojím obrovským obojručným mečom seká po jednej z nich a masívna paža nemŕtveho trolla dopadá na zem odťatá. Žaneta využíva svoju obratnosť a schovaná v tieni sa popri stene snaží zaujať výhodnejšiu pozíciu. Zato Marduk v plátovom brnení a veľkým palcátom cez plece zaujme postavenie priamo vo vchode. Tučné „Brežnevovské“ obočie sa zamračí a mohutné rumom nasiaknuté fúzy poskakujú nad jeho ústami ako kričí svoj manifest nenávisti. „Nečisté a temné sily, na tomto svete niet pre vás miesta!! Pelor prosím ťa daj svojmu služobníkovi silu aby zničil tieto ohavnosti a neznesvetili tak tvoje jasné svetlo!!“ Runy na Mardukovom kladive začnú temne červeno žiariť a Žanete sa zdá, že rovnakú červenú žiara zahliadla i v jeho očiach. Napriahnutá ruka Marduka a pohľad zúrivosti na chvíľu preruší iba mohutná rana. Akoby z neba dopadne na nemŕtve zombie masívny stĺp ohňa a silným očistným plameňom spaľuje všetko vo svojich útrobách. Tri zombie horia a držia sa na nohách iba zázrakom a jedna padá spálená na popol k zemi. Horiace zombie doráža Barón svojím mohutným mečom a chvíľu na to je po boji. Marduk spokojne hľadí na dielo vykonané Pelorom a seba ako jeho služobníka odmeňuje poriadnym dúškom silného rumu. Ranený Baron si drží natrhnuté rameno.

„Poď synak, pokľakni a mysli na JEHO meno. On načúva svojim služobníkom a nenechá ich v núdzi.“ Prekvapený ranený Baron pokľakne na jedno koleno a Marduk mumlaním zaklínadla zaceľuje rany na Baronovom ramene. „Nech je večný ten Pelor!, dobrý je kurwafix Pelor jeden…“ a chytá sa za rameno ktoré nenesie žiadne stopy poranenia.

Po chvíli oddychu sa druhovia vydajú ďalej. Úzka chodba vyzerá, akoby po nej dlho nik nechodil. Prach je usadený všade navôkol a pavučiny dosahujú miestami až k podlahe.

Pokračujú ďalej keď zrazu pod nohami prvého idúceho člena družiny podozrivo cvakne. Bushido podvedome odskočí bokom a na miesto kde pred chvíľou stál vystrelia dve šípky. Tie neškodne narazia do steny a dopadnú na podlahu. „Pasca tu musela vydržať dlhé veky a stále funguje“ prehovoril Krakonoš ktorý jednu šípku zodvihol s pohľadom skúmal jej povrch. O chvíľu na to sa situácia zopakuje, no tento krát už mních nemá také šťastie. Do nohy sa mu zapichuje jedna šípka a iba jeho jedom odolné telo spôsobí, že nepríde k väčšej ujme.

Chodba po pár minútach chôdze za ostrou zákrutou opäť končí dverami, no tento krát kovovými. Za nimi sa chodba končí a delí sa na chodbu vpravo a vľavo. Je tu cítiť čerstvejší vzduch a podlaha nesie známky používania. Žiadny prach na nej nie je vidno. O tom, že tomu naozaj tak je sa druhovia presvedčia o chvíľu. Hlas obrovského tvora zaburáca ako malý hrom pri búrke. Pred nimi sa z chodby blížia dva obrovské kolosy. „Ajajaj, to sú nejakí obry, alebo čo!?“ sťažuje sa útla Žaneta. Okolo nej však prebiehajú Baron a Bushido a vrhajú sa na obrov. Začína sa dlhý boj, kde niektorým visí život na vlásku. Mohutné postavy obrov s tromi rukami sú síce pomalší, ale nesmierne tuhí a húževnatí. V rukách držiac mohutné kusy dreva, ktoré používajúc ich ako palcáty sa rozháňajú a uštedrujú rany všade navôkol. Baron seká obojručným mečom ako stroj na zabíjanie, Marduk s Krakonošom zosielajú jedno silné zaklínadlo za druhým a obratná Žaneta i Bushido udeľujú rany tak rýchlo ako sa len dá. Po chvíľke, keď už druhovia začínajú byť znavený bojom a klesajú na duchu padá prvý obor k zemi mŕtvy. Bushidov život pri druhom obrovi visí na vlásku no napokon ho spoločne dorazia a jeho mohutné telo dopadne so zadunením na zem. Druhovia si vydýchnu, najmä však mních, ktorý na svojich nohách drží asi len silou Ki.

Až teraz si za mŕtvymi obrami všimnú viacero kovových mreží. „Je to väzenie! Títo obrovia strážili väzenie!“ oznámi Žaneta ostatným a ihneď sa vydáva k jednej z mreží za ktorými leží zúbožená postava muža. Žanete sa podarí odomknúť mrežu a po krátkom kriesení preberú postavu k vedomiu. Ako zistia, jedná sa o druida. Ten sa im predstaví ako Eliáš a prezradí im, že on spolu s ostatnými druidmi, ktorých nepozabíjali na mieste boli unesení do tohto podzemného komplexu, nevie však, kto za únosom stojí. Rozpráva ďalej, že ich prepadli práve keď boli na misii a útočník využil výhodu prekvapenia. Títo obri ich napokon premohli a doviedli až sem. Tu ležia pár dní iba o vode a suchom chlebe a niektorí jeho druhovia, ranení pri boji už umreli.

Druhovia sa preto rozhodnú na protest Barona, ktorý ich chce nechať tam kde sú vyviezť von do bezpečia, vyliečiť ich aj svoje zranenia a pokračovať v prieskume jaskyne až potom. Napokon tak aj spravia no tesne predtým ako sa poberú von im Žaneta zacinká pred nosom zlatkami. „Aha čo som našla“ pýši sa usmiata zlodejka zlatkami. „Za jednou z ciel kým ste sa tu dohadovali som našla tajnú skrýš a v nej truhličku so zlatkami. Keďže ste mi pár krát zachránili život a predsa len sme nejaká družina, tu máte každý rovnaký diel z nájdeného pokladu“. Rozdá každému po 100 zlatých mincí a o to radostnejšie sa poberú smerom k východu. Vonku sa zmráka a ich čaká ešte kopec práce.

Only registered users can write comments.
Please login or register.

Powered by AkoComment!