Zjaec sa po pár hodinách malátnosti konečne pozviechal,  popíjal s Krakonošom pri ohníku varené vínko a neveriacky krútil hlavou nad divadlom odohrávajúcom sa na nádvorí. „Vezmime Barona a zájdime sa pozrieť dolu do dediny, ako sú na tom naši poddaní, povezieme sa ako páni, koní tu zostalo po bitke dosť, aj rozdávať môžeme“ navrhol malý hobit.
Kriss s Bushidom si defilé nových pánov nechceli tiež nechať ujsť, narýchlo na seba nahádzali šaty, pripásali zbrane a takto nastrojení sa vydali dolu do podhradia. V dedine ich už vítalo tých zopár dedinčanov ktorí prežili krutovládu banditov. Múdry Krakonoš sa počal informovať na stav ich obydlí, na ich zásoby poživne na zimu, Zjaec s Bushidom pokukovali či niesú dedinčania vyzdobení šperkami a či im pri pásoch nešstrngrajú vačky s peniazmi, ale žiadne znaky bohatstva veru nenašli, práve naopak, Bushida prišlo dedinčanov tak ľúto, že nahovoril Zjaeca, zložili spolu kôpku zlaťákov a poverili skupinu miestnych tesárov postavením zájazdného hostinca s ubytovaním. „Pomenujeme ho „U smädného Palúna „ navrhol Bushido“. Baron s Krissom pokukovali po miestnych dievčinách, ale veľmi spokojní tiež veru neboli „asi budeme musieť uniesť nejaké spanilé devy z okolitých krajov, tu je to fakt bieda“ šomral Baron.

Pomaly sa dostali na malé námestíčko, kde pri jahniatku otáčajúcom sa na grile sedela skupinka dedinčanov, ktorí hneď úctivo prichádzajúcich pánov ponúkali „Tuhľa sme si dovolili na vašu počesť upiecť jahňa, vzácni páni“ vlezlo sa vtieral staršina Hujer. I posadali si druhovia k ohňu, popýtali sa miestnych na ich problémy. Prispeli miestnym drevárom na pílu, ktorú plánovali postaviť na rieke pod hradom, Krakonoš objednal súdok 96% alkoholu a zásoby jedla u obchodníka ktorý práve prechádzal týmito miestami. Po hodinke pojedania teplého mäska a popíjania medoviny zrazu začuli dupot koňa. Ukázalo sa že to bol posol baróna Rosenberga, ktorý prinášal dar na obnovu hradu a okolitých dedín. Druhov potešilo ze barón nezabudol na ich skutky, aj keď si boli vedomí, že ide vlastne len o pôžičku, ktorú si od nich Rosenberg časom vyberie aj s tučnými úrokmi.
Keď sa hradní páni zdvihli k odchodu, pritočil sa k nim drobný mužík a posťažoval si na akési veľké medvede, ktoré hubia jeho stádo oviec pri lese. Baron nadšený z možnej akcie bez váhania súhlasil a o chvíľu uz celá skupinka cválala naznačeným smerom.
Vošli do lesa a predierajúc sa lesnou cestičkou Zjaec s Bushidom zrazu zavelili zastaviť. Na zemi sa skvelo obrie hovno.
„To budú asi naozaj veľké zvery“ hútal Zjaec a ďalej sa uz pobrali tichšie a pešo. Kriss objavil vyšlapanú cestičku húštím, kone uviazali nakrátko k stromom a pobrali sa po nej ďalej. Po necelej hodinke prišli na malú mýtinku, kde o chvíľu objavili vchod do jaskyne.

Zjaec sa ponúkol ísť dnu na prieskum, požiadal Krakonoša o zoslanie kúzla Darkvision, zbrane si pevne pripol k telu aby nevydávali hluk a potichu sa vydal do temných útrob jaskyne. Plíživým krokom sa vydal vpred, chvíľami načúval, ale počul len akési tlmené chrápanie. Po ďalších pár krokoch ovšem zbadal telo skutočne prerasteného medveďa, ako chrápe na hromade kostí v skalnej dutine. Potichu sa vyplížil von a nahlásil druhom vonku situáciu „Je tam faktže veľký medveď junáci, zdá sa že spí“.
„Idem s tebou dnu, preplížime sa okolo neho a napadneme ho zozadu !“ ozval sa čulý Bushido.
Plíženie ovšem nedopadlo podľa predstáv, pár krokov od veľkého maca Bushido zakopol a rozpleštil sa na podlahe rovno pred jeho veľkým okom. Medveď sa vztýčil prekvapivo čulo na svoju masu a tlapou sa zahnal na mnícha. Úder Bushida odhodil až na skalnú stenu, z čoho bol na chvíľu dezorientovaný, ovšem rýchlo sa spamätal a s výkrikom „Dijóda !“ udrel ozrutu do hrtanu, čím ju vyradil na chvíľu z boja. Zjaec nelenil, spoza chrbta si vyhliadol zraniteľné miesto a precízne doň zabodol svoju dýku. Medveď zreval od bolesti. To už sa do jaskyne vrútili Baron s Krissom a začal boj. Medveď mal obrovskú silu, druhovia sa ledva stačili uhýbať jeho mohutným tlapám, keď tu zrazu spoza Baronovho chrbta prišla odpoveď na medvedí rev. „Ajjaj, asi tu má kamoša“ zareagoval Kriss a počal rúbať svojimi mečmi do ďalšieho obrieho zvera. Zjaecovi sa naštastie podaril ďalší presný zásah a prvého medveďa skolil hlbokou ranou, z ktorej vytryskol prúd tmavočervenej krvi. Medzitým druhý medveď chrapinou kúsal po Krissovi a podaril sa mu aj zásah obomi tlapami. Krissa zrazu prešla dobrá nálada, zamračil sa a vzduchom zavírili jeho čepele ako v besnom mlynčeku. Krakonošovi, tváriacemu sa ako keby tu nebol, sa podaril únik do zadnej časti meistnosti, odkiaľ vypúšťal zo svojej zázračnej paličky magické strely. Baronovi sa konečne tiež podaril mohutný úder jeho veľkým mečom a rozťal medvediu lebku takmer napoly. „Škoda peknej trofeje“ zahundral Bushido, na čo naňho Kriss s Baronom pozreli krivým okom spod zakrvácaných obočí.
Baron odťal hlavy zverom, zabalili ich do handier a pobrali sa k východu z jaskyne. Zvedavý Zjaec ešte pre istotu preskúmal skalnú dieru, ale zistil ze medveďov okrem jedla nič iné nezaujímalo.

Po príchode do dediny sa pokúsil Bushido prezentovať statočné činy pred zhromaždenými dedinčanmi, ale jeho prejav bol taký rozpačitý, že aj zdvorilejší dedinčania sa po pár minútach kamsi vytratili a na námestí zostali len dve staré babky, jedna hluchá a druhá s chromými nohami.
Z trapnej situácie Bushida naštastie vyslobodil Viktor, najstarší zo „Šiestich bratov“ so spávou o rozrtžke medzi pohádanými dedinčanmi, ktorú musel diplomaticky ukľudňovať. Za jeho činy ho Baron verejne pochválil, menoval „Bratov“ miestnou gardou a Viktora šerifom, pričom im rozdal aj nejaké zlaťáky a povolil im prespávať v pristoroch zrúcaniny, alebo vo voľných domoch v dedine.

Druhovia sa potom pobrali do jedinej ako-tak zachovanej miestnosti v zrúcanine, kde sa lízali zo svojich zranení, konzumovali medvedí guláš a spridali plány do budúcnosti.
Po týždni povaľovania sa v hrade sa Bushido, Kriss, baron a Zjaec vybrali k lesu na ríbiky. Cestou v dedine si všimli čulejší ruch a spokojne skonštatovali že so zvyšujúcou sa bezpečnosťou sa do ich kraja sťahuje viac ľudí. Cvalom vyrazili k lesu, kde počali zbierať všakovaké huby. Bushido a Baron sa po hodinke hľadania vrátili ku koňom, kde sa prezentovali veselými hríbikmi ktoré poznali z minulých dobrodružstiev. Tentokrát ovšem na konzumáciu nahovorili aj hraničiara Krissa. Po zjedení dávky väčšej ako malej sa po lese odrazu začali preháňať dúhove slony ! Baron počal okolo seba rúbať mečom, Kriss sa pokúšal slona poštekliť na veľkých varlatách a Zjaec sa šikovným akrobatickým kúskom vyšvihol Krissovi na chrbát, kde sa pevne držal a hlasno hulákal. Bushido funel v na najnižích vetvách stromu a neveriacky študoval sloní chobot.
Náhodný okoloidúci lesník nechápavo pozeral na výskajúce opice, štekliace sa na varlatách, loziace po stromoch a plašiace lesnú zver.
Ráno sa štyria junáci prebudili pokrytí srieňom a uzimení sa vydali do hradu. Bushido so Zjaecom skontrolovali stavbu hostinca, ktorá už pekne pokročila. Na hrade našli Krakonoša sediac pri objemných balíkoch so zásobami, ktoré práve dorazili z Arabelu. „Zatiaľ čo vy ste po lese výskali, ja som pozbieral tieto voňavé bylinky a vyrobil som tuhľa bylinkový likér, nech sa páči, ochutnajte“, s týmito slovami im ponúkol pravú Krakonošovu bylinnú..

Only registered users can write comments.
Please login or register.

Powered by AkoComment!