Avšak z krovín okolo čistinky sa zrazu vyvalilo množstvo zarastených pobudov, ktorí sa mávajúc mečmi vrhli na družinu. Jeden zvlášť zarastený bandita sa rozbehol s taseným mečom na Krakonoša – vrhača ohnivých striel, ktorého škaredo posekal, na čo Krakonoš s úsmevom zakúzlil lietanie a vzniesol sa do vzduchu. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď bandita zahodil na zem meč, bleskurýchlo tasil luk a vyslal za ním dve presné strely s výkrikom “Kamže kam holúbok ?!”. Zranený čarodej mal veľké šťastie že sa v ďalších chvíľach stihol vzdialiť mimo jeho dostrel. Na čistinke medzitým zúril krvavý boj, banditi boli odvážni a dobre živení, rozdávali okolo seba rany mečmi a strieľali z diaľky lukmi. Bushidove ruky sa mihali tak, ze ich takmer nebolo vidieť a veľmi efektným záverečným úderom takmer zatĺkol do zeme jedného z odvážlivcov. Malý Zjaec medzitým zákerným útokom zúrivo bodal do chrbta mohutného banditu, ktorý ovšem zraneniam nepodľahol, naopak, smelo sa rozohnal mečom a Zjaec už trielil schovať sa za Baróna. Barónov meč pracoval na najvyššie obrátky, bolo vidieť že mohutného bojovníka táto činnosť naozaj baví. Pracoval mlčky a účinne, tromi ranami skolil protivníka, na čo hneď odťal hlavu ďalšiemu čistým sekom. Vysoko nad korunami stromov sa vznášal Krakonoš, ktorý na seba pre istotu zakúzlil neviditeľnosť. Na čistinke zostali ešte traja banditi, ktorí ustúpili pod príkrov lesa a tasili luky. Bushidovmu tigriemu skoku ovšem jeden z nich neunikol, na ďalšieho zoslal neviditeľný Krakonoš strašlivé kúzlo Evardových temných chápadiel, ktoré sa počali okolo nešťastníka ovíjať a liezli mu do všakovakých telesných otvorov. Posledný bandita zo zúfalstva prchal do pralesa.
Družina sa zatiaľ dobre bavila na nešťastníkovi zvíjajúcom sa v chumáči chápadiel šľahajúcich spod zeme:
“Pozri sa kam mu to chápadlo lezie, fúúj Krakouš, nejaké sú nevychované” smial sa Bushido
“Jeho prdel spozná čo to znamená útočiť na mocného čarodeja” bolo počuť neviditeľný hlas odkiaľsi zhora.
O chvíľu Baron znudený divadlom prekvapivo rozumne navrhol, aby Krakonoš zrušil kúzlo, vraj sa so Zjaecom chcú holúbkovi povenovať osobne, na čo Zjaec s úsmevom tasil svoju obľúbenú dýku “Šmik ! Šmik !” zafunel popod fúz.
I tak sa aj stalo, Krakonoš zrušil kúzlo, mocný Baron chmatol nebohého chlapíka, ktorý sa od radosti že unikol hroznej chlípnej smrti rozplakal a vrhol sa Barónovi pod nohy, ktoré mu začal bozkávať, čím si vyslúžil kopanec okovanou topánkou nasledovaný uchechtnutím “Pre teba to ešte neskončilo lotor ! Prepadávať pocestných sa nevypláca, najmä nie takých ktorí sú silnejší ako ty, hehe“, dodal a chytil junáka zozadu do zveráku. Zjaec čulo priskočil a počal sa pohrávať s dýkou, v očiach podivný lesk.
Nad týmto divadielkom poletoval neviditeľný hlások a hlasito kvílil: „Nechcel by som veruže byť teraz v tvojej koži...“.
Výsluch netrval dlho, zajatec pomerne dobre spolupracoval ( na Barónove a Zjaecove znechutenie ) a prezradil, že je členom bandy zlosynov, ktorí plienia okolité kraje a úkryt majú tuhľa kúsok za kopcom. Po pár kopancoch sa podujal, že ich spútaný dovedie na dotyčné miesto. Z banditu ďalej vypadlo, že ich skupina pracuje pre pána „M“, ktorého skutočnú identitu ovšem nepozná zrejme ani ich šéf Ugru, „ale môžete sa ho spýtať sami, ctení páni „ úlisne navrhol, za čo si vyslúžil ranu lakťom do tváre od Zjaeca.
Baron zafrlal na súhlas a navrhol si oddýchnuť a trošku si pospať, keďže sa po prehýrenej noci necítil najlepšie. Družina jeho huhňanie ovšem ignorovala a vybrali sa nasledovať zajatca...
Nekráčali dlho, keď zrazu z kriakov pre nimi vyskočila stredne veľká mačkovitá šelma, chmatla po spútanom zlosynovi ktorý sa vliekol v čele sprievodu, a zmizla s ním v hustom poraste.
„Tak sme bez sprievodcu“, skonštatoval Bushido a vybral sa na prieskum okolia svojimi rýchlymi nohami.
Našťastie po pár minútach skutočne objavil lúčku obklopenú skalami, ktorá zodpovedala popisu zožratého banditu.
Družina sa zložila na mieste, Baron začal okamžite podriemkávať a Zjaec čulo presnoril okolité skaly. Jeho úsilie neprišlo nazmar, po chvíli objavil skrytý vchod, ktorý bol uzamknutý čudesným mechanizmom.
„Ááá, logická hádanka !“ detekoval podivné vrypy Krakonoš a jeho zvedavé prsty počali skladať hlavolam. Po chvíli sa zháčil, pozrel na Zjaeca a zvyšok družiny stojaci zopár metrov v bezpečnej vzdialenosti za ním a pochopil, že vchodové dvere do úkrytov bývajú nezriedka osadené sofistikovanými pascami, na čo mávol na Zjaeca „Poď sem, ty si taký čulý, tuto postrč tento kúsok sem a tento sem, ja sa zatiaľ odbehnem vycikať“ a prchol do bezpečnej vzdialenosti.
„Jasné, na toto som vám dobrý“ zahundral ufrflaný hobit, preštudoval zámok, rozhodol sa že Krakonošov nápad má niečo do seba a odomkol mechanizmus. Blok kameňa do výšky asi 1,5 metra sa odsunul kamsi stranou, jedovaté šípky ani plameň z otvoru nevyleteli, tak len kukol do tmy, požiadal čarodeja o zoslanie kúzla Darkvision a s povzdychom vošiel do chodby.
Bushido zľahka kopol do driemajúceho Baróna, ktorý žmúril očami opuchnutými od nedostatku spánku a neustále si mumlal popod fúz “..prečo sme sa poriadne nevyspali..”, sťažka sa pozviechal zo zeme a počal pchať svoje masívne okované telo do malého otvoru. Zjaec na čele skupinky sa v nízkej chodbe cítil celkom pohodlne, po pár krokoch sa chodba rozšírila a strop sa zdvihol, takže tu mohli pohodlne kráčať aj ostatní, vyšší členovia skupinky.
Po prepátraní miestností vľavo a vpravo – zrejme ubytovní banditov s množstvom postelí sa druhovia smelo pustili priamo vpred s Barónom na čele. Veselo štrngajúc vo svojej zbroji vkráčal do veľkej miestnosti, kde sa zháčil, keď ho do ramena zasiahol šíp. Rozhliadol sa v šere a zalapal po dychu. “Je ich aspoň osem” zašomral, “ej veru, mal som sa ja vyspať, vravel som vám..” a počal sa takticky sťahovať do chodby za svištania prilietavajúcich šípov.
Zjaec, ktorý si myslel že je skrytý v tieňoch sa do miestnosti odvážne vplížil, ale keď zbadal veľkú presilu, len sa tíško skrčil pri skalnatej stene.
Bandita bežiaci do chodby prenasledovať Baróna oňho zakopol a zmätene sa okolo seba rozhliadal, pričom stále nič nevidel. Zjaec potichu vydýchol a ešte viac sa snažil tváriť ako skala, hlavne keď zbadal ozbrojenú partičku na všetko odhodlaných veľkých ľudí…
Z chodby zrazu vybehol rýchlo ako šíp Bushido, jeho ruky a nohy sa mihli vzduchom a lahodným vánkom oviali prvého nepriateľa. “Kurva, dvakrát neužitočný” stihol ešte zafrflať skromný mních a už sa vzduchom mihli jeho kadere ako mizol do chodby za Barónom.
Zjaec vidiac že ostal sám, sa tíško preplížil za nimi. Okolo neho neprirodzene rýchlo prebehol Krakonoš, zrejme pod vplyvom nejakého kúzla, šialene sa zachechtal, z rúk mu vyletela ohnivá guľa , ktorá banditov trošku pribrzdila a už prášil do pochybného krytu za chrbtami robustnejších družiníkov.
“Majú čarodeja a neváhajú ho použiť !” počuli hulákať ich vodcu, “taste luky a dvaja s mečmi vpred !”
Začala krvavá bitka. Banditi si chránili svoje teritórium zvlášť zúrivo a posmelovaní pokrikmi svojho vodcu zúrivo dorážali na Baróna a Bushida stojacich v prvej línii. Zjaec čakal v pozadí na svoju príležitosť a Krakonoš už bez možnosti zasiahnuť do boja sa krčil úplne vzadu.
O malú chvíľku neskôr:
Baron krvácajúci z mnohých strelných aj sečných rán smutne šomre “spááť, spáťť” a posledných síl rube do nepriateľov. Zozadu sa zrazu ozve mocné zaklínanie, to sa Krakonoš vzchopil a začal zosielať posilňujúce kúzla na Bushida a Zjaeca. Zjaec sa pretlačil pred svojho mohutného spoločníka Baróna, vzduch okolo neho bol akoby hustejší, to pôsobili Krakonošove ochrany. Bushido podával skutočne hrdinské výkony, ak by na banditov netlačili zozadu ich druhovia, nikdy by ich nenapadlo tlačiť sa vpred pod neustávajúci vír úderov nezničiteľného Chucka, ktorý sa nachádzal v stave bojového tranzu. Hobit sa vďaka magickým ochranám, svojej šikovnosti aj malej veľkosti pomerne úspešne uhýbal a bodal drobnou dýkou ako malá otravná mucha.
“Tohto teraz doraz !” zavelil Bushido po tom ako rozdal sadu mocných faciek vyplašenému a omráčenému  bradatému otrapovi. Sadou bleskových bodnutí ho Zjaec dorazil a ešte zúrivo sekol po ďalšom protivníkovi.
Zozadu sa ozvalo mocné zaklínanie “Akjé skelerimá !”, to Krakonoš zoslal svoje posledné užitočné ochranné kúzlo na Zjaeca. A z diaľky fandil bojujúcim druhom.
Krvácajúci a zívajúci Baron sa medzitým zveril do starostlivosti čarodeja, ktorý mu poskytol všetky dve svoje maličké liečiace fľaštičky, ktoré rýchlo zmizli v bojovníkovom bruchu. Niektoré najhlbšie rany sa mu hneď zacelili, ovšem stále nevyzeral bojaschopne. Zrak mu padol na plný batoh, ktorý poskakoval na chrbte bojujúceho Zjaeca a v hlave mu skrsol nápad. Zakričal na Zjaeca :”Héj, máš v tom batohu nejaké liečivo pre mňa ?”, Zjaec si našiel pri boji sekundu času aby mu kladne odpovedal, a to sa mu už Baron opatrne hrabal v batohu. Víťazoslávne vytiahol dve stredne veľké fľaštičky a hltavo ich vypil. “Áach, tohoto ja móžem vypiť litre junáci”, spokojne zachrochtal. “Ale nemáte tu aj niečo proti únave ? Ospalý som veru mrte !”.
Zjaec len zavrčal, dorazil svojho tretieho protivníka a odvrkol “Mazaj do prednej línie ty kopa šrotu, dochádzajú mi sily !”
Baron sa opäť vymenil so Zjaecom, síce ešte riadne skrvavený, ale už bojaschopný. Banditi sa na chvíľu zháčili ako keby videli prízrak. “Veď ten mal už byť dávno mŕtvy šéfe” zaskuhral najbližší “Kuš furt a bojuj, lebo dostaneš aj odo mňa” zahriakol ho šéf, ktorý práve zasadil škaredý úder Bushidovi.
Boj sa začal vyvíjať pre druhov veľmi nepríjemne.. rany na nich dopadali s až nechutnou presnosťou, akoby ruky banditov riadil nejaký zlomyseľný bôžik.
Nad družinou ovšem tento deň tiež bdel asi samotný Kord ( keďže jeho verný služobník takmer spal v prvej línii ) a Bushidovu ruku viedol jeho duchovný guru Majster Dijóda, keď mohutnou ranou prerazil hrudník vodcu banditov a rozdrvil jeho srdce na kašu.
Morálka banditov razom poklesla a počali sa sťahovať a formovať pri vchode do miestnosti.
Baron nabudený adrenalínom sa vrhol za nimi, aj keď z neho krv crčala ako z cedníka. Bushido víťazne zarval a vrhol sa za ním. Keď Barónove adrenalínové opojenie zmizlo, zistil, že stojí proti štyrom oponentom. Mocným úderom zaťal do najbližšieho nešťastníka, ktorý zachrčal a mŕtvy sa zrútil k zemi a hneď sa vrhol na ďalšieho. Bushido vybehol do miestnosti a búšil do ďalších zlosynov. Zjaec medzitým našiel vo svojom  batohu liečiacu fľaštičku ktorú Baron nestihol vypiť, rýchlo ju vysosal a vrhol sa do boja. Krakonoš z pozadia recitoval ponuré balady o tom, “ako duše banditov odovzdané budú večnému ohňu a budú sa zúfalo klepať v návale magického strachu v Bátore”.
Baron z posledných síl roztočil nad hlavou mohutný meč, rozsekol na dva kusy svojho nepriateľa, odťal ruku s mečom ďalšieho a vyčerpaný padol na zem, kde okamžite zaspal. Bushido a Zjaec dorazili posledného dotieravca, unavene si utreli z tváre krv a rozhliadli sa po miestnosti či sa niekde netrbliece nejaké zlato, drahé kamene, magické predmety a liečiace predmety a nejaká posteľ pre Baróna.
Zjaecovi začali rásť na bokoch hlavy kučery…
Krakonoš zachrípnuto dorecitoval, šťuchol palicou do mŕtveho banditu a za deklamoval “ Ale sme im dali, parchantom !”

Only registered users can write comments.
Please login or register.

Powered by AkoComment!