Družina bola týmto zjavom natoľko uchvátená, že si ani jeden z dobrodruhov nevšimol dva okrídlené tiene, ktoré sa spúšťali po tme priamo na skupinu. Prvý ich zbadal Bushido a vrhol po nich dva shurikeny. Bohužiaľ asi prekvapenie alebo prílišné chcenie trafiť nepriateľa spôsobili presný opak a dva shurikeny minuli svoj cieľ. „Takto máš strieľať!!“ vraví Isa a vystrelí po lietajúcich tieňoch niekoľko šípov, ktoré zmiznú v útrobách tmy ich tela. Baron posmelený Isovým výkonom vrhá svoju vlastnoručne vyrobenú vrhaciu sekerku s vlastným emblémom a vlastnými iniciálmi. Táto však taktiež zmizne v tieni a Baron si povzdychne, či ešte niekedy svoju sekerku uvidí. V krátkom, nasledovnom boji si príšery moc nepožili a po tvrdých Baronových a Bushidových úderoch, Isových strelách a Krakonošových magických strelách vysielaných z jeho paličky boli ich dni spočítané. Skupina sa celkom potešila, že tieto príšery skolila pretože nevyzerali vôbec pôvabne a už vôbec nie slabo. Možno to bolo vyčerpaním z boja, možno to bolo rozprávaním si práve prežitého prečo si skupina nevšimla ďalšie tri príšeri, ktoré sa na nich spustili ticho a po tme a rýchlo zaútočili. Boj prebiehal tvrdo a zabrať dostali hlavne bojovníci v prvých radách, hrnúci sa do bojového hluku.

Medzitým Kriss nechcel zaostať za skupinou a pobral sa ju už uzdravený hľadať. Keďže bol hraničiarom, nebol pre neho problém nájsť stopy a tieto sledovať. Po tom ako vošiel do jaskyne a počul bojový hrmot, utekal smerom k bojisku pomôcť kamarátom – hrdinom zo skupiny. Už sa blížil k miestu boja keď tu zrazu z miestnosti počul volanie Barona: „Pomooooc pomôžte mi niekto už som úplne slabý a stále na mňa útočia!!!“ Následne počul buchot ťažkých nôh smerom von z miestnosti. Ale to už mal pripravené v rukách elixíry zdravia a už sa rútil do miestnosti: „Volal tu niekto o pomoc?“ zavolal s úsmevom Kriss a vyzeral akoby išiel na oslavu – v každej ruke fľaška. To ale uvítal s nadšením Baron, ktorý si hneď jednu fľaštičku zobral a celú ju vypil. To mu vrátilo energiu na boj a zahojil si niekoľko malých rán. Medzitým Bushido nahnevane búchal ako o dušu do mraku dymu nad jeho hlavou. Po niekoľkých úspešných zásahoch sa dym pomaly začal rozplývať. Za to tá časť, ktorá zostala sa rozplynula a vošla do Bushida. Tam sa zrazu zhmotnila a z Bushida zrazu trčal veľký úd, ktorý ho zraňoval. „Kriss do boja!!!“ zareval Isa a stále neúnavne zásoboval príšeru ostrými šípmi. Kriss sa rozbehol a plný energie zasiahol strašnou silou vznášajúci sa dym. Ten sa však na neho vrhol s rovnakou silou ako na Bushida a tak už aj s Isu trčí veľký úd, ktorý ho zraňuje. Na to sa však už nemohol pozerať Krakonoš a zamrmlal si: „Zhyňte mohutnou smrťou arkánnou!!“ a vypustil zo svojej paličky magické strely, ktoré zabili jednu príšeru. Hneď ako posledný krát vydýchla, uvoľnila Bushidove telo a úd zmizol. Celá skupina sa zamerala na zostávajúce dve príšery. Medzi tým ako skupina ničila príšeru, ktorá držala Isove telo mocným údom, druhá príšera (uvedomujúc si svoju bezmocnosť) sa dala na útek. Isu sa nakoniec podarilo skupine oslobodiť.

Po boji však všetci klesli vyčerpaný na zem a začali zrýchlene dýchať. Všetci boli poriadne krvavý a šrámov na ich tele bolo viac než dosť. „Musíme sa niekde vyliečiť, som na okraji svojich síl.“ Hovoril Baron a Isa, Bushido a Kriss pritakávali. „Poďme von z tejto jaskyne a ja vám vonku postavím domček, kde môžeme bezpečne stráviť noc a doliečiť svoje ubolené údy.!“ Navrhol Krakonoš a ostatok s nadšením súhlasil. Tak sa skupina pobrala von a na prvej čistinke po pár kúzelníckych ťahoch vyrástol malý domček. Vo vnútri sa začalo s pitím ozdravovacích elixírov a hraničiari Kriss s Isom mali plné ruky práce pri obvezovaní a ošetrovaní rán. A tak sa po liečení pobrali všetci spať. Cez noc sa našťastie nič nestalo a tak sa skupina ráno vybrala späť do jaskyne. Baron sa v čele skupinky vracia do chodby a načúva pri nasledovnej malej miestnosti aby zistil, či sa vo vnútri náhodou nenachádzajú ďalšie príšery. Keďže jeho sluch nič nezachytil pobral sa dnu. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď zrazu zo zeme vyrazili dva veľké červy. Boli zhodné s tými, ktoré videli o miestnosť skôr a tak isto aj tie červy dopadli. Najskôr síce Barona zranili ale to ho nahnevalo natoľko, že s pomocou zvyšku skupiny za chvíľu vzduchom lietali chynínové telá červov. Potom sa celá skupina pobrala ďalej skúmať jaskyňu. Zrazu sa pred nimi zjavili čisté, opracované rovné steny, ktoré boli krásne zaoblené. „Asi sa tu ťažila železná ruda.“ Prehovoril Krakonoš. Zrazu po chodbe prišli do miestnosti, z ktorej sa ozývali zvuky. Všetci si pripravili zbrane a vtrhli do miestnosti. To čo však videli ich natoľko prekvapilo, že zostali stáť úplne bez pohnutia. V rohu miestnosti sa nachádzalo obrovské stvorenie, ktoré sa podobalo na kríženca slimáka a korytnačky a ktoré malo ruky krtka. Pomocou nich stvorenie hrabalo do stien a ulomenú rudu si dávalo do úst so slastným mľaskaním.
„Chutí?“ pýta sa Krakonoš a postava sa ťažkopádnym pohybom otáča smerom k skupine. Baron má meč v ruke a je napätý a pripravený kedykoľvek zaútočiť.
„Áno chutí. Ďakujem za opýtanie.“ Odpovedá monštrum.
„A čo vám ešte chutí?“ pýta sa s obavou Isa.
„Nenávidím železo ale o to radšej si pochutnám na drahých kameňoch a všeobecne na kameni celkovo.“ Prehovorí monštrum a Baron si celkom hlasno vydýchne.
 „A kto vlastne ste? A ako to, že viete našu reč?“ pýta sa Bushido s Krissom.
„Som JEDEN, žijem tu už dlhé roky a pomaly si tu pochutnávam na dobrom kameni. A to, že viem vašu reč, je zásluha jedného človeka, ktorý sa tu niekoľko rokov zdržal, robil mi spoločnosť a naučil ma aj rozprávať vašou rečou. A čo tu vlastne chcete?“
Bushido sa zamyslí a povie: „Prišli sme vyčistiť túto jaskyňu od zla.“
„Och vyčistiť....A keď budete čistiť, nemôžete vyčistiť túto jaskyňu aj od kovu a od toho strašného kvílenia, ktoré ide z pravých chodieb jaskyne a ktoré ma vyrušuje pri jedle? Nedá sa tu totiž ani v kľude najesť. Ak by sa Vám to podarilo tak vam samozrejme podarujem aj nejakú odmenu.“ 
„Jasnééé ideme do toho“ plný nadšenia prehovoria všetci členovia skupiny a vidajú sa preskúmať aj chodby na pravo.

Ako tak kráčajú chodbou zrazu zo steny na pravo vyletí ostrie a Bushido s jeho rýchlou reakciou predvedie jeden zo svojich obratov, ktoré sa naučil na ďalekom východe. Ostrie ho minie iba o kúsok. Zvyšný členovia skupiny na neho s uznaním pozerajú a krútia uznanlivo hlavami. Po pár krokoch prichádzajú k dverám, za ktorými je počuť ruch. Celá skupina načúva a okrem Barona, ktorému zacinkalo brnenie o stenu zrovna pri uchu, všetci počujú zúfalý krik a výkriky bolesti z vnútra miestnosti. Skupina s odhodlaním pomôcť vtrhne do miestnosti. To čo uvideli ich šokovalo. Bolo tu poukladaných niekoľko stolov, na ktorých ležali niektorí mŕtvi a niektorí živí ľudia a nad každým sa skláňal znetvorený humanoid. V predu pred všetkými stolmi stál pavúkodlak a vysvetloval im ako majú človeku spôsobiť čo najväčšiu bolesť a ako majú vypitvať telo človeka. Baron sa sice pár rokov mučeniu venoval ale toto bolo aj pre neho silné kafé. Takú krutosť teda ešte nezažil. „Táto škola mučenia s týmto laboratóriom musí byť zničená!!“ rozkázal Bushido a ako správny vodca sa vrhol dopredu. Vzadu stojaci pavúkodlak zareval: „Votrelci!!! Zabite ich všetkých!“ a všetci humanoidi sa pohli k skupine. Krakonošovi pracoval mozog na plné obrátky pretože nevedel čo má spraviť. Hodím tam fireball a zabijem nevinných ľudí? Alebo tam pošlem len nejakú magiu, ktorá im veľmi neublíži? Ako by som to spravil....A tak po krátkom uvažovaní vyletí z jeho ruky pavučina a tak je časť miestnosti zalepená, ale zároveň sa zalepil aj Bushido. Ten reve na Krakonoša: „Hoď sem ten fireball, tu už nikto neni živí!! Len ho sem šlahni.“
„Ale veď ťa zasiahnem!“ čuduje sa Krakonoš. „Len ho hoď!“ trvá na svojom Bushido. Tak sa Krakonoš rozohnal a poslal horiace gule na zadnú časť miestnosti. Zasiahol troch z piatich nepriateľov a čiastočne aj Bushida, ktorý sa po tomto útoku podobal na kominára. Medzitým Kriss, Baron a Isa likvidujú najbližšie stojacich znetvorených humanoidov. Za krátko je po boji a skupina a skupinka poďakovala Krakonošovi za horiace gule, bez ktorých by sa trápili s bandou omnoho dlhšie. Krakonoš oslobodil ešte živých ľudí a poslal ich von z jaskyne. Medzitým sa pohľad Isu upriamil na truhlicu v rohu miestnosti. Baron mal vždy rešpekt pred zamknutými vecami a tak, keď ho Isa požiada aby skúsil truhlicu vylomiť, odmietne. Isa to nevzdá a tak sa pokúša truhlicu otvoriť sám. Kriss trošku ustúpil a bolo vidieť, že aj on má rešpekt voči zamknutej veľkej truhlici. Isa však tvrdohlavo pokračoval v otváraní. „Hľadám tu laickú pascu.“ Povedal a prezeral si truhlicu detailne. Pri prvom pokuse vystrelí z truhlice stružinka ale našťastie sa nič nestane. Druhý pokus preto opakuje s väčšou silou ale tu už vyletia dve šipky a obe ho zrania. Nájdený poklad skladajúci sa z mincí, zbraní, drahokamov a rôznych iných užitočných vecí si dobrodruhovia rozdelia. Poponáhľajú sa túto zvesť o víťaztve oznámiť JEDNÉMU s očakávaním veľkého pokladu. Počas cesty k nemu však vznikne v skupine rozpor kedy Krakonoš chce JEDNEMU za informácie a z dobrého srdca podarovať rubín. Zvyšok skupiny je však proti a dohodnú sa, že pokiaľ JEDEN odovzdá poklad aj bez toho drahokamu, tak od nich nič nedostane. Keď prišli k JEDNÉMU a pochválili sa mu so splnenou úlohou, otvoril im tak ako sľúbil tajné dvere kde boli rôzne poklady a magické predmety. Tieto si dobrodruhovia s radosťou vyzdvihli. Na odchode to však Krakonošovi nedalo a sám od seba daroval JEDNÉMU rubín na zjedenie. Ten bol z tejto lahôdky tak nadšený, že z vďaky otvoril Krakonošovi ešte jedny tajné dvere, kde boli skrolly a rôzne prípravky a drahokami potrebné na prípravu magických predmetov a kúziel. Zvyšok skupiny zostal prekvapený z jednania Krakonoša a aj JEDNÉHO ale nakoniec boli všetci radi, že majú zase o niečo viac peňazí a aj predmetov.

Cestou cez farmy skupinu vítali rozradostení farmari, a do daru dostala potraviny ( kurčatá, zemiaky a zeleninu ). Následne sa skupina vybrala do hlavného mesta Osrikovi Firehammerovi nahlásiť splnenie úlohy.
Dobrodruhovia sa nikde cestou nezastavili a šli rovno za pánom pevnosti, ktorý ich privítal, pochválil za odvážne činy a splnil svoj sľub. Baronovi Rosenbergovi posiela okrem toho čo baron požadoval aj oddiel 60 elitných trpasličích sekerníkov, spolu s veliteľom a dvomi kováčmi. Od pána Osrika skupina dostala navyše aj dva 25l sudy silného trpasličieho piva.

Po tom ako Osrik vybavil tieto veci sa na chvíľu zamyslel, pohladil si bradu a pomalým hlasom skupine oznámil, že sa dopočul, že v jaskyni našla zdobené prastaré brnenie, ktoré nieslo znaky jeho rodu a že by ho rád videl. Po tom ako ho skupinka vládcovi neochotne ukázala Osrik v ňom spoznal brnenie svojho praotca Glamdringa, ktorý tragicky zahynul v tuneloch pod horami a jeho telo sa nikdy nenašlo. Je to jeho rodové dedičstvo vykute trpasličími majstrami kováčmi a robí si naň oprávene nároky. Po vzájomnej dohode všetkých členov v skupine mu radšej toto brnenie odovzdajú, aj keď Baron sa pri tom skoro rozplače. Po skončení tohoto dobrodružstva sa skupina rozhodne ísť do krčmi, kde si po ťažkých dňoch chcú dopriať zaslúžený odpočinok.
 

Only registered users can write comments.
Please login or register.

Powered by AkoComment!