Zatiaľ, čo sa Krakonoš vo svojej izbe priúčal svojmu arkánnemu umeniu, ostatok družiny sa len voľne pofľakoval a oddychoval. Baron sa snažil prenajať si kováčsku dielňu, no ceny ho odradili a Bushido sa popri pití piva márne pokúšal spriazniť s nejakou peknou trpaslíčkov.

Dni ubiehali a jedného večera začuli pri vedľajšom stole rozhovor, kde sa diskutujúci zmienili o možnosti ľahkého zárobku na severe, v elfskej dedine Elfhold. „Zlata vraj majú hajajáj!“ hulákal jeden z nich. „A ani práca vraj nie je ťažká. Nejaké tie zlaté mince sa určite zídu“ doplnil druhý. „Na severe ale zúri vojna silnejšie ako tu. Sú tam neustále hlásené prepady orkov!!“ oponoval tretí, evidentne opatrnejší člen skupiny. „Tam ma nedostanete ani párom volov“ zapojil sa do debaty posledný, zavalitejší prísediaci a riadne si uhol piva z hlineného krčahu. Chvíľu sa ešte dohadovali, no napokon sa pustili do hrania kariet a na pôvodnú tému úplne zabudli. „Počuli ste?“ spýtal sa Bushido s nastraženými ušami ostatku skupiny. „Črtá sa nám ďalšie dobrodružstvo obávam sa.“ A figliarsky sa usmial. Družina unavená z dlhého nič nerobenia sa rozhodla skoro ihneď. „Ráno teda vyrazíme!“ navrhol Krakonoš povzbudený veľkým stakanom rumu a odpil si ďalší veľký dúšok. Ako sa dohodli, tak aj spravili.

Ráno za svitania družina vyrazila z podzemia pevnosti a vydali sme smerom na sever k hustému elfskému lesu. Cesta im ubiehala rýchlo a sklonku dňa už boli hlboko v lese. Rozhodli sa rozbiť tábor a Krakonoš opäť siahol do tajomného imatéria a silnou magickou mocou počal kúzliť malý, zato veľmi útulný domček na kuse voľného priestranstva. Kamene sa pohybovali, ukladali sa na seba, menili tvar. Kusy dreva uložené vedľa sa predlžovali a mohutneli, aby sa po chvíli ukladali na seba s dokonalou presnosťou. Chata rástla ako z vody, priamo pred udivenými očami ostatných členov skupiny. Niektoré kmene sa rozpadli a vznikli z nich krásne opracované dosky, ktoré sa začali k sebe skladať a tvoriť tak budúci nábytok príbytku. „Úžasné“, riekol zaujatý Barón a uznanlivo pozeral na kúzliaceho čarodeja a jeho gestá, ktoré prevádzal za mumlania rukami. O 10 minút už stála chajda hotová a skupina vošla dovnútra. Neviditeľný pomocník ktorý bol magicky stvorený vovnútri domčeka aby im slúžil založil v krbe oheň a upratal po družine veci. „Toto je pohodička!“ spokojne si pre seba zahundral Zjaec a hodil sa na posteľ. Dlho si zívol, prevalil sa na bok a zahundral nejasne „dobrú noc“. Ostatní jeho príkladu nasledovali o chvíľu neskôr. Nad elfským lesom vyšiel mesiac.

Polnoc sa prehnala krajom a nočný život bol v plnom prúde. Okolo 2 hodiny rannej zrazu Bushido započul čosi ako výkrik. Posadil sa na posteli a započúval sa. Musel sa hodne sústrediť na zvuky z lesa, aby nepočul len mohutné chrápanie Barona, mľaskanie malého Zjaeca, alebo symetrické odfukovanie Krakonoša s občasným potiahnutím nosom. Po chvíli sa zvuk opakoval. Áno, muselo to byť ono. Znelo to síce z diaľky, ale znelo to ako volanie o pomoc. Rýchlo sa postavil a hlasito krikom budil ostatných. „Vstávať banda lenivá!“ máme nočnú návštevu! Niekto tu volá o pomoc a vy tu chrápete!“ Skupina vystrelila na nohy ako obarená. Barón chvíľu nešikovne poskakoval, no Bushido mu pomohol nasadiť a zapnúť jeho ťažkú plátovú zbroj. Krakonoš za svoju zamumlal akési sprosťárny a mávol zľahka rukou a palica začala svietiť bielym jasným svetlom. Vyšli pre dom.

„Póó-móóóc!“ zaznelo kdesi z diali už o poznanie silnejšie. Skupina sa rozbehla tým smerom. Po chvíli predierania sa lesom zbadali pred sebou v diali strom a na ňom vylezeného akéhosi muža. Pod stromom stáli nejaké veľké mačkovité šelmy a snažili sa dosiahnuť na muža v korune. Ako prišli bližšie, jedna zo šeliem si ich všimla a rozbehla sa k nim. „Pozor Lev!“ zakričal Krakonoš, ktorého vedomosti ihneď odhalili identitu tvora. Bushido a Zjaec sa ihneď schovali do tieňa a Baron ostal stáť pred Krakonošom sám. Odvážne sa vrhol na leva a spolu s pomocou Bushida a Zjaeca, ktorí vybehli z tieňa a vrhli sa na ozrutu sa im o chvíľku podarilo zver zabiť. Boj vyzeral jednoducho, no pravý boj ich ešte len čakal. Ako náhle si ostatné levy všimli a začuli smrteľný rev svojho druha, vrhli sa ako jeden na skupinu. 5 levov s drápmi ostrými ako čepeľ meča a zubami ako dýky sa vrhli zúrivo na svoje obete. Boj bol neľútostný a krvavý. Krvavý dokonca viac ako by si kto mohol myslieť. Skupine sa nakoniec síce podarilo príšery pobiť, avšak rany na ich telách boli hlboké a z mnohých krvácali tak, ako z ranenej brezy vyteká živica. Neznámy muž zliezol zo stromu a Bushido ho oslovil. „Ako ťa volajú šťastný človeče?“ Tajomný muž sa naň pozrel poťažkávajúc v ruke luk, ktorým ešte pred chvíľou strieľal po levoch. „Jmenuji se“ mocne šľahol lukom o strom až to zaprašťalo „Igor Hnízdo!“ Bushido prekvapene zamrkal a o krok cúvol. „Ale, ale, pozrime sa“ pomalým krokom podišiel bližšie malý hobit, čistiac si dýkou nechty. Igor sťažka prehltol, malý mužík vyzeral nebezpečne. Krakonoš v pozadí začal vetu, no hovoril tak potichu, že ho nikto nepočul. „No dobre“ zahrmel nakoniec Baronov hlas. „Práve sme ti zachránil život, pokiaľ dobre vidím a ukážkovo sa poobzeral navôkol po mŕtvych zvieratách. Preto by nám hádam mala patriť nejaká vďaka!“ zahučal a odmlčal sa. „Áno, hej..“ bolo počuť za Barónom od svietiacej palice. „Máte pravdu, odpustite mi vzácni páni, myslel som si, že ste asi nejakí banditi. Tých sa tu teraz potuluje veľa a ja sa práve vraciam do Arabelu za svojou rodinou so skromným zárobkom ktorý som získal u trpaslíkov. Po ceste som niekde zanechal svoje veci keď ma tieto prekliate zveri začali naháňať, ale ako náhle ich nájdeme, tak sa vám aspoň skromne, v rámci svojich možností odvďačím." Tak sa pobrali naspäť. Po ceste však začula družina nejaký ďalší šuchov v lese a preto sa rozhodli, že prečkajú do rána v domčeku a stratené veci nájdu ráno. Ráno našli rozhádzané veci kupca Igora i jeho vozík a mŕtveho koňa. Igor im daroval za svoju záchranu 2 liečiace fľaštičky a 100 zlatých, ešte raz poďakoval a pobral sa s vozíkom pomaly smerom k Arabelu. Druhovia ostali v lese sami.

„No, zárobok teda žiadny“ zahundral Zjaec popod svoj čierny fúz „akurát sme dobití jak prasa na zabíjačke“. „Vykonali sme šľachetný skutok, naše činy budú raz ocenené v inej dimenzii“ odpovedal mu Krakonoš. „No hlavne či majú v tej dimenzii dostatok zlatých mincí“ riekol si Zjaec skôr pre seba ako odpoveď Krakonošovi. Skupina sa pobalila a vydali sa predpokladaným smerom k elfskej dedine. Avšak cesta sem neviedla priamo a asi hodinu strávili hľadaním vhodnej lesnej cestičky, po ktorej by prešiel aj ich voz s koňmi. Napokon ju našli a pomaly sa po nej pustili. Cesta im kvôli hustému porastu trvala dlho a tak ani na noc do Elfholdu nedorazili. Na sklonku dňa teda opäť rozbili tábor, no v hustom lese nebolo kde postaviť čarodejný domček. Bushido sa vybral teda na prieskum okolia. Rýchlo pobehoval po lese sem a tam až nakoniec víťazoslávne zvolal: „Našiel som miesto!“ Skupina neveriacky nasledovala mnícha hustým lesom no po pár desiatkach metrov hustý porast končil a pred nimi ležala malá malebná lúčka s jazierkom. „Vau, výborné miesto“ dodal Krakonoš a pojal sa kúzliť svoje zaklínadlo. Po tom, ako vznikol v strede čistinky malý domček, vydal sa Bushido na lov. Asi hodinu chodil po lese, no nakoniec sa mu podarilo uloviť hviezdicami malého šľachovitého zajaca. Toho si stiahol z kože, chutne pripravil, opiekol a zjedol. Nebolo ho veľa no jedného dokázal nasýtiť. Krakonoš so Zjaecom sa pri pohľade na zásoby nasoleného mäsa ktoré jedli každý deň dohodli, že si taktiež doprajú teplú večeru a vybrali sa chytať ryby do malého jazierka. 2 hodiny však nechytili ani malú beličku a tak nevrlý čarodej vystrelil z rúk mocné zaklínadlo a nad jazierko vyletela z jeho rúk ohnivá guľa. Tá explodovala nad jazierkom až rozčerila pokojnú hladinu. Na hladinu vyplávalo zopár mŕtvych rýb. „Tak a je to“ dodal Krakonoš usmievajúc sa. Zjaec, ktorý si všimol podozrivé zavlnenie vo vode sa však neusmieval, vytiahol si kušu a odstúpil od jazierka. V tom z vody vybehol krokodíl, nasledovaný dvoma jeho druhmi a vrhli sa na čarodeja. Našťastie ho zranil iba jeden a prekvapený čarodej ušiel ďalej k okraju lesa. Z domčeka sa na krik a hluk vyrútil Braron a Bushido s mastnou pusou po králikovi. Ako zbadali nebezpečné potvory rozbehli sa k nim. Baron klingajúc v ťažkej zbroji sotva stíhal Bushidovi v ľanovej košeli a skôr ako by si povedal „Chuck“ mu zmizol z očí. To už kopal do prvého krokodíla a päsťou mu masíroval chrbát. Všimol si, ako za ním stojí Krakonoš a na perách pripravené mocné kúzlo. „Kúzli!“ vykríkol naň Bushido. „Ale...“ okúňal sa čarodej. „Neboj sa, kúzli! Rýchlo“ kričal Bushido uhýbajúc sa cvakaniu obrovských čeľustí. „Ako chceš – zabijááácka streláá“ riekol Krakonoš a z jeho rúk vyletela oslnivá ohnivá guľa. Bushido nečakane rýchlo zareagoval a saltom skočil dozadu mimo dosah výbuchu. Ohnivá guľa vybuchla a zranila krokodíly. Dva z nich sa spálené a ranené otočili na útek a tretieho zdolal Zjaec presným zásahom z kuše. Krokodíl padol.

Zatiaľ čo Baron sekal do jazierka mečom a hulákal niečo v zmysle: "Hej, zbabelci, vráťte sa o bojujte ako chlapi!!“ rozhodol sa Zjaec že spraví krokodíliu polievku. V kulinárskom umení však nevynikal a preto pohádzal do kotlíka aj žlč, kusy čriev a časti o ktorých si myslel, že budú výborné. Krakonoš pomocou mocného kúzla leť preletel ponad jazierko a pozbieral rýchlo zopár plávajúcich rýb. Zjaec ich pridal do krokodílej polievky v celku. Špinavú a kalnú vodu varil do noci. Nakoniec svoje dielo prehlásil za hotové a on, Krakonoš a Barón sa hltavo pustili do jedla. Z výrazu ich tváre sa dalo zľahka vyčítať, že polievka nebude vhodná pre kráľa, no hlad ich donútil zjesť uvarené sústo. Ráno, počas toho ako všetci traja bežali vykonávať svoju potrebu do lesíka sa zistilo, že polievka nie je vhodná ani pre bežných dobrodruhov. Bushido po očku sledoval priateľov a ticho sa chichotal.

Po tom, ako ráno vyšlo slnko sa vydali ďalej. Po úzkej cestičke sa šlo pomaly, občas museli odhádzať nejaké padnuté konáre brániace vozu v ceste. Zrazu sa pred nimi do stromu zapichol šíp. Druhovia zastali a Bushido zodvihol ruky a zvolal: „Prichádzame v mieri, sme dobrodruhovia, ktorí sa chcú nechať najať do vašich služieb!“ Chvíľku sa nič nedialo, no napokon spoza stromu vyšiel elf. Vysoký svetlovlasý muž mal jemné rysy a v rukách zvieral luk. Nedôverčivo sa pozeral na druhov, no tí mu vysvetlili prečo idú do Elfholdu a za akým účelom. Elf nakoniec súhlasil a mávol rukou znamenie kdesi do lesa. Z lesa vystúpila celá skupina elfov s lukmi, ktorých si doteraz vôbec nevšimli. „Pokračujte ďalej po tejto ceste na sever a prídete do Elfholdu“ povedal im nakoniec veliteľ elfov a všetci ako na pokyn sa o malú chvíľu stratili v lese. A tak skupina v podvečer tretieho dňa konečne dorazila do malebnej elfskej dediny položenej v korunách stromov a pospájanej visiacimi lávkami, rebríkmi a drevenými prechodmi. Pobrali sa rovno za starostom obce ktorý ich už informovaný od zvedov očakával. Starosta Leon bol vysoký múdry elf, vlasy biele ako mesiac v splne. Napriek dlhému veku vyzeral ako dospelý človek. Pustili sa do reči a Leon skupine prezradil ich prvú úlohu s ktorou ihneď súhlasili. Na severe od dediny sa strácajú zvieratá a on nemôže poslať tak veľkú jednotku aby celú vec prešetrila, pretože v súčasnom vojenskom stave musí udržiavať svoje jednotky na okraji lesov proti invázii orkov aby chránili elfské dediny. Má podozrenie že zvery pustošia orkovia a preto za každú hlavu orka ktorú prinesú im vyplatí 200 zlatých. Napokon si tľapnú a poberú sa do hostinca prespať a načerpať síl. Bushido očarený peknými elfkami sa im začína dvoriť. No po chvíli ho pekná elfka v krčme opúšťa a odchádza. Krakonoš sa snaží zaujať čašníčku Miriel (prezývanú tiež Minča) svojimi hlbokými vedomosťami a skutočne sa mu to darí. Miriel prekvapená zvláštnym spôsobom dvorenia a zaujatá múdrymi slovami čarodeja sa s ním nakoniec dohodne na nočnej schôdzke u nej doma. Krakonoš si spokojne sadá ku stolu a významne na Bushida dvíha obočie. „Vidíš priateľu, takto sa to robí!“ hrdo svoj úspech zapíja pivom. Zatiaľ ako sa Krakonoš chváli priateľovi, Zjaecova malá postava hobita ľahko nakukne Miriel pod sukňu. Zdesene sa zatvári, oči doširoka rýchlo prchá ku stolu a objednáva si trojitý rum. „Krakonoš!“ ticho mu vzrušene šepká. „Nazrel som jej pod sukňu a poviem ti, že taký koberec nemajú ani v tureckom paláci! Koberec nebrať!“ dodáva so strachom v očiach. Krakonoš podgurážený pivom sa však nedá ovplyvniť. Dnes večer hodlal použiť svoju nemagicku hulku! Bushido smutne pokukáva po inej svojej obeti. Šupne teda do seba trojitý rum a odvážne osloví vznešenú elfku sediac pri stole s dvoma elfami. „Ahoj kočka, dáš mi?“ cerí sa opitý mních a potácavo sa drží stola. Urazená dáma odchádza a situáciu zachraňuje Baron, ktorý sa jej zdvorilo ospravedlňuje. Napokon sa všetci poberú spať, akurát Krakonoš odchádza po záverečnej k elfke domov. Ráno sa stretávajú a Krakonoš sa s nikým nerozpráva. Po raňajkách vyrážajú z dediny uvedeným smerom peši bez voza a slnko majú vysoko nad hlavou. Netrvalo dlho a...

Only registered users can write comments.
Please login or register.

Powered by AkoComment!