|
Strana 1 z 2  Od posledného odchodu sa mesto Arabel nezmenilo ani trochu. Na hradbách obopínajúcich mesto stoja početné stráže, pripravené brániť obyvateľov do posledného muža pred hroziacou inváziou orkov. Utrmácaná a unavená družina prichádza k bránam a ukazuje potvrdenie od baróna oprávňujúce nositeľom vstúpiť do uzavretého mesta. Ako náhle sa ubytujú v hostinci „U skákajúceho poníka“ poberú sa za barónom Rossenbergom nahlásiť splnenie požadovanej úlohy.
Barón si pozorne vypočuje dlhé rozprávanie skupiny o tom, čo sa udialo a následne sa dlho zadumá. Skupine nechá vyplatiť sľúbenú odmenu 100 zlatých na hlavu. Skupina odchádza do hostinca, hladná a znavená. Na ich veľké prekvapenie pri stole v krčme nájdu sediaceho Bushida ako popíja pivko. „Aáá, vitajte priatelia! Som rád, že som vás našiel bez úhony. Zdržal som sa v Suzaile dlhšie ako som plánoval, no moje stretnutie s vysokopostaveným bratom nášho rádu bolo viac ako potrebné. Pred týždňom som stretol v Suzaile Krissa, ktorý akurát vybavoval pohreb pre Amádea. Nech mu je zem ľahká, povedal mi, čo sa vám prihodilo a ako kruto sa s ním osud pohral. Cesty života sú však kľukaté a nevyspytateľné. Skupina veselá zo stretnutia s priateľom si rýchlo prisadla vedľa mnícha a objednala pitie, iba bojovník ostal stáť. „Ach! Skoro by som zabudol!“ udrel sa do čela Zjaec. „Toto je Barón von der Baum!“ predstavil bojovníka. „Prijali sme ho do družiny po tom, ako zhebol ten teplý elf.. hehe“ dodal. „Barón“ zahrmela vysoká masívna postava zakutá v železe podávajúc ruku Bushidovi. „Teší ma Barón“ riekol aj Bushido a ich dlane sa stisli mohutným stlačením rúk až zaprašťali kosti. Ani jeden z nich však nemrkol. Následne sa na seba usmiali a spolu zasadli za stôl. Nastal čas oddychu a chvíľkového ničnerobenia.
Družina strávila celých 9 dní oddychom a túlaním sa po meste. Za ten čas Barón okúsil svoje umenie kováčstva v malej dielni a Krakonoš sa venoval v hostinci výrobou magických predmetov a popíjania rumu. Ostatní trénovali, alebo sa len tak pofľakovali. Po čase si nechal miestny panovník Rossenberg opäť zavolať skupinu druhov k sebe:
„Vitajte“, uvítal ich bez dlhých prejavov „Mám pre vás chlapi ďalšiu úlohu. Bližšie informácie vám ale prezradím až večer, koná sa totiž veľký snem a vy ste naň pozvaný...“ usmieva sa. „Na večeri sa zúčastnia aj okolití vojvodovia ktorí sem prišli za účelom plánovania vojenského ťaženia, vy sa však porady nezúčastníte. Pred odchodom vám zadám ďalšiu úlohu.“ Následne sa s družinou rozlúčil. Skupina sa teda pobrala do hostinca, pobalili svoje veci v prípade, že by museli narýchlo opustiť mesto a do večera sa vyvaľovali a debatovali.
Večera bola bohatierska a určite to bola pre nich česť sa na niečom takom zúčastniť. Barón mal na sebe honosné šaty, zatiaľ čo zostatok družiny bol odetý striedmo. Večer po jedle ich zavolá do vedľajšieho salóniku Rossenbergov služobník a osamote k nim prehovorí: „Pred týždňom odišiel môj posol so správou na východ do Pevnosti Ohnivého Kladiva.  Avšak napriek tomu, že cválal na koni a mal sa vrátiť do 3 dní po ňom nie je ani slychu. Vodca klanu trpaslíkov Osrik Firehammer sa nedostavil na plánované stretnutie veliteľov napriek tomu, že je potrebné zosúladiť útoky na orkovské línie. A to po vás chcem. Aby sa vydali čím skôr do trpasličej pevnosti a osobne do Osrikových rúk odovzdali tento zapečatený list. Je príliš riskantné, aby som posielal jedného zveda a poslať celú skupinu bojovníkov nemôžem. Mám už beztak málo mužov ak by znova orkovia zaútočili. Družina súhlasí a prisľúbia, že sa ráno poberú s odkazom na východ ako si barón Rossenberg želá. Ten im teda zaželá šťastnú cestu a nakoniec pridá i nejaký závdavok.
Ráno skupina vyráža, sediac na svojom voze a opúšťa mesto východnou bránou. Bushido zasnene pozerá do diali k vychádzajúcemu slnku a jeho červeným lúčom, zatiaľ čo Zjaec smutne pozerá na strácajúce sa vysoké mestské hradby, a za ľuďmi s plnými mešcami, ktorí žijú za nimi. Kolesá voza hrkocú po ceste a Isa s požiera tretiu klobásu. Ráno ako z rozprávky.
Cesta je prázdna a nikoho nestretnú počas celého dňa. Navečer, keď sa chcú ubytovať Krakonoš vystúpi na voz so záhadným úsmevom na tvári. Isa si rýchlo hľadá miesto na spanie pod vozom, ustielajúc si deku pod hlavu, ostatok družiny zíva a vybaľuje veci. Krakonoš začne mumlať akési zaklínadlo a pred nimi sa znenazdania objaví malý domček. „Aáá toto čo?“ hučí prekvapene Barón. „Moje nové magické zaklínadlo strašlivej sily a nevysloviteľnej moci mne zverenej“ vysvetlí Krakonoš. „Teda rešpekt môj...“ dodá Kriss a potľapká čarodeja po ramene. Následne si prehodí nošu cez plece a pokojne vojde do nového obydlia. Isa si pod vozom buchne hlavu ako sa snaží rýchlo postaviť.
Vo vnútri je pekne a útulne. Malá izba má dve zamrežované okná a sú tu 4 dvojposchodové postele. V ľavej časti domčeka je krb a vprostred izby malý stôl so stoličkami. „Síce iba jedna izba, zato veľmi útulné“ dodá Zjaec a natiahne sa na posteli. Ako náhle sa na Krakonošov povel začína čapovať pivo rovno do postele, nesené jeho neviditeľným pomocníkom, Zjaecove uznanie rastie. Skupina teda prespáva prvú noc vo svojom novom prenosnom dome. Nad ich hlavami vyskakujú na nebi hviezdy, ako ich odchádzajúce mraky odkrývajú a v diaľke je počuť zavíjanie vlka, ale to už chrápajúca skupina nemôže počuť.
Druhý deň ráno vstávajú a po tom, ako Isa s Krissom nalovia nejakú zver, Krakonoš zamedituje nad svojou čarodejnou knihou sa poberú ďalej. Pred obedom stretnú starého mužíka kráčajúc povedľa oslíka. Mužík sa im predstaví ako Mimoň Vzdelaný. Po krátkom rozhovore kedy skupina zisťuje čo ich čaká a pýtajú sa na smer im ponúkne starec mapu. „Je to podrobná mapa tohto územia“ dodáva. „A chcem za ňu iba 200 zlatých“. Bushido sa snaží nenápadne vystrašiť a pohroziť starcovi, zatiaľ čo sa nemotorný bojovník Barón snaží  zjednať lepšiu cenu diplomaciou, starký je však neoblomný a napokon mu zaplatia celú sumu. Pri odchode ešte daruje akýsi vraj zázračný mešec Isovi a poberie sa preč. Ten ho ihneď skúša a vyťahuje z neho 5 strieborných šípov a nejaký vačok s bielym práškom. Starkého už v diali nie je vidno. Po ceste vojdú kde husté koruny stromov skoro zakrývajú slnko. Po pár hodinách cesty si všimnú krik a volanie o pomoc. Pred sebou na ceste nájdu zabitého koňa a v diali mohutnú postavu, ktorá v jednej ruky drží postavu človeka a uháňa s ňou niekam do diali. Dohodnú sa teda, že sa vydajú tým smerom a vystopujú podivné stvorenie. Voz však nemajú kam umiestniť. Ako sa dohadujú nad ďalším postupom, znenazdajky započujú dupot kopýt. Náhoda sem zaviala malú skupinu Rossenbergových mužov. Tí najprv skupinu podozrievajú, zo zločinu, pretože na koni sú evidentné znaky kráľovského posla, ale tí sa im preukážu splnomocnením od panovníka a vojaci sa im nakoniec rozhodnú pomôcť. Zatiaľ, čo pôjdu po stope príšery, ostanú pri voze a postrážia im veci. Skupina bez ďalšieho dohadovania rýchlo vyráža.
Isa a Kriss idú prvý a sledujú stopu. Tá ich po pol hodine cesty privedie pred jaskyňu. Pred vchodom do jaskyne je priviazaný človek. Ako neskôr zistia je živý i keď trochu ranený. Jedná sa o posla, ktorého poslal Rossenberg do trpasličej pevnosti rovnako ako ich. „Trošku som sa zdržal u svojej milej, to ma asi nechá barón zbičovať“ rečie oslobodený muž smutne. Prikážu mu, nech sa vydá naspäť a družina sa vyberie na prieskum jaskyne.
Do svahu na vrchu ktorého je vchod sa im darí len s ťažkosťami vyliezť. No ako náhle sa im to nakoniec podarí sú napadnutí skupinkou bugbearov a nejakých pavúkovitých bytostí. Boj netrvá dlho, nakoniec protivníkov zdolajú. Poberú sa teda o kus opatrnejšie hlbšie do podzemia. Míňajú miestnosť s dierou v podlahe a zisťujú, že by mohlo ísť pravdepodobne o nejakú jamu na odpadky. Pokračujú ďalej až prídu k padaciemu mostu. Na druhom konci stojí bugbear, ten však nie je nepriateľský. Nevedia ako sa dostať ďalej a pokračovať v  ceste a tak sa snaží Bushido improvizovať. Obecnou rečou sa snaží bugbearovi vysvetliť, že oni idú za šéfom tejto skupiny, pretože ho idú navštíviť a nesú mu dôležité informácie. Ten je síce zmätený, napokon však padací most sklopí no nestihne si svoju chybu ani uvedomiť a už leží vo svojej vlastnej krvi na podlahe. Ďalší dvaja bugbeari však útok spozorujú a z vyvýšenej plochy sa snažia na druhov strieľať šípy. Dokonca sa do boja zapojí opäť akási pavúkovitá potvora. Skupina nepriateľov nakoniec zdolá, no Bushido zasiahnutý ranami príšerou musí siahnuť pre pomoc po svojich liečiacich medicínach. Po chvíli zostupujú po rebríku kamsi do podzemia. Dostanú sa na ďalšiu drevenú plošinu v širokej šachte a pod ňou je asi 40 stôp kamenné dno jaskyne. Plošina je však od ďalšej časti oddelená padacím mostom, tento krát zodvihnutým a spoza neho skupina bugbearov neprestáva strieľať šípy. Ako ďalej? Nemajú sa za čo kryť, na druhú sa stranu je nemožne sa dostať. Jedine, žeby..... Bushido sa rozbieha s cieľom preskočiť na druhú plošinu a spustiť rýchlo padací most, avšak nešťastnou náhodou zavadí na okraji o zábradlie. Dopadá na druhú stranu plošiny, no nie však podľa svojich predstáv. Na miestne stojí bugbear a Bushido letí smerom k nemu. Podarí sa mu tento riskantný skok?
|
