Ostatní vybrali nešťastníka z vreca, položili ho na zem a spustili rámus boja. Po chvíli prišiel rozčúlený hostinský sťažovať sa na hurhaj a prekvapenému mu ukázali dobitého a zakrvaveného muža. „Tento muž nás v noci prepadol!“ ukazoval Zjaec na muža, zatiaľ čo ho Baron držal pod krkom aby sa nemohol ani pohnúť. Hostinský prekvapene zamrkal a neveriacky krútil hlavou. „Toto sa tu ešte nestalo...“ zahuhňal a dodal, „...idem ihneď zavolať stráže!“. Odbehol a o chvíľku sa vrátil so štyrmi ťažko odetými ozbrojencami. Tí po krátkom vypočúvaní chceli odviezť všetkých do cely, avšak Zjaec im ukázal list ktorý mal útočník pri sebe a usvedčoval ho z útoku. Nakoniec odviedli iba nešťastného Józefa a skupina ostala po chvíli osamotená vo svojej izbe.

Neďaleko odtiaľ Isu zobudil jeho vnútorný budík. Rýchlo vstal a pozrel sa na okno. Sedel na ňom neveľký holub a na nohe mal pripevnený malý zvitok. To Isu prekvapilo, nakoľko nečakal, že holub prinesie nejaký odkaz. Chytil teda holuba, stiahol mu zvitok a číta ho: „Vidím, že Józef bol pre vás malá výzva. Čoskoro však príde vaša konečná záhuba. M.“. Isa ostal stáť ako obarený. Ako mohol ten niekto vedieť, že jeho útočník zlyhal keď je vzdialený mnoho míľ od nich? Ako sa mu tak rýchlo podarilo získať túto informáciu? Ako to vedel keď sa to odohralo len u nich na izbe a nik iný tam nebol? Sú sledovaní? Vír v Isovej hlave roznášal otázky, no žiadne odpovede. Napokon sa rozhodol, že správu o stretnutí už nie je potrebné posielať, zobral holuba a vrátil sa do hostinca za skupinou aby im rozpovedal čo sa udialo.

„No teda, tak to ma podrž“ huhňal chorý Kriss ležiac v posteli s oviazaným hrdlom. Rýchly presun do Suzailu a trojdňový maratón na koni v daždi sa mu nakoniec vypomstil. „To znamená, že nás pán “M” sleduje” dodal Krakonoš. „Ale ako?“ pridal sa Baron. „Nech príde sem a ja mu ukážem, čo si o sledovaní myslím“ zahučal zlovestne a poťažkal svoj obrovský meč. „Je mnoho spôsobov“ odpovedal na otázku nakoniec skúsený čarodej. „Buď sa jedná o nejakého mocného čarodeja, alebo mu niekto taký pomáha“. Skupina sa teda dohaduje a dumá, čo ďalej, nakoniec sa rozhodnú, že si oddýchnu a následne vyrazia za Barónom Rossenbergom ohľadne nejakej práce, keďže už ich kapitán Hook odporučil. Zoberú si teda veci a vyrazia.

U Baróna musia čakať na audienciu, nakoniec ich však príjme a v družnom rozhovore kedy sa družina informuje ohľadom nejakej práce im ponúkne určitú odmenu ak sa im podarí zbaviť sa narastajúceho problému miznutia ľudí na východe v dedine Dračí zub. Nič bližšie sa však nedozvedia a preto prisľúbia Barónovi pomoc a vydajú sa na druhý deň ráno smerom na východ. Dovtedy však musia na základe predvolania navštíviť miestneho sudcu - spravodlivého Jaggera a vysvetliť potyčku s nočným votrelcom. Stráž ich teda predvedie a sudca sa s nimi dlho dohaduje. Baron sa síce pokúsi sudcu oklamať že druhý list, kde sa im záhadný "M" vyhráža opäť našli na zemi, avšak nakoniec musia s pravdou von. Priznajú, že sa vkradli do domu Józefa za účelom zachytenia holuba a podrobne vylíčia čo sa v ten večer stalo. Nakoniec sa sudca radí a na verdikt súdu musia počkať do večera. Keď konečne večer predstúpia pred súd, súdna sieň je plná a vidia aj Józefa v reťaziach. Súd nakoniec vyrečie svoj ortieľ a Józef je odsúdený k okamžitej poprave. Družina je odsúdená zaplatiť každý 150 zlatých ako náhradu za vlámanie sa do domu a Baron daľších 100 zlatých za klamanie pred súdom. Následne sú prepustení a nič im už nebráni v odchode z mesta. Ráno sa teda vydávajú na cestu, Kriss však ostáva v posteli aby sa vyliečil s tým, že neskôr družinu dobehne. „Len bežte chlapi, ja počkám na Bushida a potom prídeme za vami“ zamáva im nakoniec.

Vydávajú sa teda na východ, strážam ukážu list ktorý ich oprávňuje opustiť uzavreté mesto a poberú sa na voze naproti vychádzajúcemu slnku, hrkotajúc kolami voza po kamenistej ceste a zanechávajúc za sebou tiché ranné mesto Arabel zahalené v hmle. Cesta im ubieha celkom rýchlo a podvečer sa utáboria a založia oheň. Krakonoš a Zjaec sa striedajú v držaní stráže, zatiaľ čo ostatní spia. Ráno opäť vyrazia a na voze po ceste zjedia niečo zo svojich zásob. Prejdú cez širokú a prudkú rieku a v podvečer bezpečne dorazia do dediny Dračí zub.

Malá dedinka obsahuje iba zopár domov a tvorí akúsi osadu. Ihneď po príchode na malé námestie v prostriedku ktorého dominuje studňa si všimnú chumeľ ľudí obstupujúcich kohosi v prostriedku. Zamieria teda priamo k nim.

V prostriedku nepriateľky vyzerajúceho davu stojí mladá žena a kričí: „Musíte ma počúvať! Je to voda zo studne ktorá ničí túto dedinu a musíte z nej prestať piť! Prosím počúvajte ma!“ Nahnevaní sedliaci ktorí ju obstupujú majú v rukách náhodne provizórne zbrane. Kde tu je možné zahliadnuť vidly, inde zase sekeru, či obyčajný kus dreva držiac ako obušok. A kruh sa uzatvára stále viac, nahnevaní obyvatelia sa nedajú zastaviť slovami. Schyľuje sa k najhoršiemu.

Z voza zoskočí mohutná postava Barona až jeho ťažké brnenie pri dopade zazvoní. „Hej! Čo sa deje!“ zahučí hromovým hlasom a prejde medzi sedliakmi doprostred k malej žene, ktorá sa mi neskôr predstaví ako Lana. Po krátkom rozhovore, kedy Lana vysvetlí bojovníkovi o čo ide, že je Tyrova kňažka a snaží sa odhovoriť obyvateľov od pitia pravdepodobne nakazenej vody sa rozhodne Baron konať. „Počuli ste!? Slečna Lana má pravdu a z tejto vody sa zatiaľ nebude piť! Má snáď niekto niečo proti tomu?“ opýtal sa a výhražne si poťažkal meč. Slabé a zúbožené postavy sedliakov pri tom geste cúvli o pár krokov vzad. Nakoniec sa neradi ale bez inej možnosti pomaly rozišli, každý do svojho príbytku. „Ďakujem za záchranu“ prehovorila nakoniec Lana. „Snažím sa tým ľuďom pomôcť a niektorí z tých čo pili vodu, sú teraz vo veľmi zlom zdravotnom stave.“ „Rado sa stalo slečna Lana“ dodal Baron nespúšťajúc zrak z jej krásne formovaného poprsia. „Baron evidentne nepobral mnoho slušného vychovania“ pomyslel si na voze sediaci Krakonoš a zahľadel sa jej na poprsie omnoho sofistikovanejšie.

Druhovia sa nakoniec dali s Lanou do reči a dozvedeli sa niečo z histórie. Neďaleko dediny vraj býval jeden miestny druid ktorý sa volal Malik, avšak ten jedného dňa zmizol a nikto nevie kam. Taktiež sa stratilo zopár ľudí a nikto ich už nikdy nestretol. Nakoniec voda zo studne vyzerá že je nejaká nakazená a ľudia po nej onemocnejú. „Bohovia šťastia sa od nás odvrátili“ rečie napokon Lana. Možno je to kvôli tomu, že nás opustil náš patrón – stará vŕba ktorá rástla na cintoríne. Jedného dňa na tom mieste bola len prázdna hlboká jama a stromu nikde. „Čože?“ pýtal sa prekvapený Isa. „Veď strom nemôže predsa len tak zmiznúť“ dodal. „Ako vravím, strom tam jedného rána nebol. A odvtedy sa tam nikto z miestnych neodváži, pretože sa odtadiaľ dvaja obyvatelia nevrátili. Cintorín je asi pol hodiny cesty za dedinou na peknej pokojnej lúke v lese, kde mali pokoj všetci tí ktorý sa pobrali na posledný odpočinok.“ „To je zvláštne“, prehovoril nakoniec Zjaec a skupina sa rozhodla, že budú ignorovať nadchádzajúcu noc a poberú sa preskúmať cintorín ihneď. A tak vyrazili.

Po dvadsiatich minútach, ako sa blížili k cintorínu a korunami stromov presvitali posledné slnečné lúče sa zo šera lesa na nich vyrútili dve príšery. Ľudské postavy s pazúrmi ako medveď a bledými tvárami ako múka sa vyrútili na dobrodruhov. Zaskočení bojovali avšak nakoniec sa im podarilo potvory zdolať. „Uf, čo to bolo?“ opýtal sa nakoniec zranený Isa keď bolo po boji. „Neviem, s týmto som sa ešte nestretol“ riekol nakoniec Krakonoš a odkladal si magickú paličku do svojho plášťa. Pokračovali teda ďalej.

Brána cintorína, z masívneho čierneho kovu zaškrípala pri otváraní a príchod dovnútra im odhalil kruhový cintorín s náhrobkami všade navôkol a v prostred ktorého sa odhaľovala široká tmavá jama. „Aha, tak tu niekedy rástol ten strom asi“ podotkol bystro Baron a podišiel k jame. „Skočím sa tam pozrieť“ riekol a ako povedal, tak aj spravil. Skočil do jamy ktorá bola napriek jeho očakávaniu hlbšia ako sa zdalo. Rachot brnenia po dopade na zem a jeho „Au“ spravilo rámus akoby sa vysypala noša starému drotárovi. Ostatok družiny stál na okraji jamy a pozerali s posmeškami do tmavej diery. "Na tri skočíte so mnou všetci dnu, a nebojte sa, nebude to také tvrdé ako mal Baron“ uchechtol sa čarodej a začal mumlať akési zaklínadlo. „Tri!“ riekol a všetci traja skočili dnu. Pomalým ladným pádom, ako padá pierko sa norili do tmy na spodku jamy. „Dobré nie?“ pýšil sa čarodej svojím výkonom zatiaľ čo sa Baron zviechal zo zeme, potlčený a doráňaný.

Spodok jamy odhaľoval podzemnú chodbu kdesi do boku. Hlina tu bola mäkká a vlhká. Pach zatuchliny, vlhka ich udieral do nosa. Pomaly sa pobrali ďalej, opatrne v zástupe za sebou. Bočná chodba ich zaviedla do neveľkej miestnosti kde na zemi ležalo šesť drevených rakiev. Nestačili sa však ani poriadne porozhliadať po okolí a z tieňa sa na nich vrhli opäť dve temné postavy, podobné tým s akými sa stretli vonku. Prepukol boj.

Only registered users can write comments.
Please login or register.

Powered by AkoComment!