|
Strana 1 z 2  Druhovia v zostave Isa, Krakonoš a Zjaec mĺkvo sedela v krčme u Sliepkoňa a zarazene popíjali miestne pivo. Hlavou sa im preháňali myšlienky na to, aké je jednoduché umrieť v divočine aj keď sa zdá ich schopnosti už predsalen niesú schopnosťami začiatočníkov. V tom čase sklamaný s skormútený Kriss opäť tryskom cválal do Arabelu, aby sa stretol so zvyškom družiny. Po troch dňoch vytrvalej jazdy, keď už takmer uštval koňa, dorazil k mestským bránam, ktoré našiel pevne zatvorené.
Na hradbách si všimol desiatok vojakov pripravených k boju a na pláni v diaľke si všimol rozvíreného oblaku prachu, ktorý nemohol byť nič iné, ako približujúca sa armáda orkov.
Zosadol z koňa a zabúchal na bránu: „tu je Kriss, prichádzam zo Suzailu, vpustite ma rýchlo dovnútra, kým sem dorazí tá armáda !" zahučal.
Na dverách sa odkryl malý otvor z ktorého vykukol strážny. „Čo tu búchaš človeče, ukľudni sa, lebo budeš zastrelený ako špeh !“ zasyčal a veľavravne ukázal na hradby, kde boli v pohotovosti lučistníci.
Kriss pochopil že situácia je vážna a ak chce vyviaznuť so zdravou kožou, bude ho to niečo stáť. Po krátkom dohadovaní strážnik skutočne neodolal cinkavému vrecúšku plnému zlaťákov a na malú chvíľku pootvoril ťažkú okovanú bočnú bránku. Akonáhle vošiel do mesta, uvidel zhon ktorý tam panoval, ľudia pobiehali po meste, zatĺkali výklady a okná svojich príbytkov hrubými fošňami, ozbrojovali sa vidlami, cepmi a kosami, medzi tým sa prechádzali posilnené stráže a strohými príkazmi usmerňovali túto aktivitu.
Kriss bez meškania vyrazil do krčmy u Sliepkoňa, kde našiel druhov plne vyzbrojených v ponurej nálade. Krčmár mu neochotne ponúkol pivo a pokračoval v zatĺkaní okien.
Druhovia sa zvítali, Kriss im oznámil smutnú spávu o definitívnej smrti ich druha Amadea a napili sa na jeho pomiatku. Zároveň im oznámil čo videl vonku za hradbami, totiž že  orkovské vojská sú už na dohľad. Druhovia začali zvažovať svoje možnosti a rozhodli sa v meste ostať, pričom všetok svoj majetok ktorý nepobrali začali ukladať na voz.
Zrazu sa vonku rozozneli bubny a strohl sa ešte väčší zmätok, ako sa obyvatelia mestečka Arabel rýchlo zatvárali do svojich domov.
„Už je to tu“ preniesol temne Isa popod fuz, „poďme na hradby, nech sme aspoň troška užitoční !“. Krakonoš prekvapivo radostne súhlasil, Kriss iba skontroloval svoje zbrane a vyrazil za nimi na hradby.„Ostanem zataiľ pri voze, niekde v ústraní ho uviažem a pripravím !“ zakričal za nimi malý Zjaec, ktorý sa domnieval že jeho maličká prítomnosť na hradbách rozdiel nebude znamenať. Uviazal voz a zaopatril kone opodiaľ, ale keď začul z hradieb prvé povely seržantov, neodolal a vybehol po schodoch na hradby. Ako sa rútil po schodoch vrazil odrazu do opancierovaného zadku mohutného bojovníka, ktorý bol celý zakutý v železe. Bojovník sa obzrel a kedže nikoho nevidel prekvapene zažmurkal, potom jeho pohľad skĺzol nižšeie a uvidel malého zjazveného hobita s maličkou kušou v ruke, tváriaceho sa veľmi bojovne. Jeho tvárou sa mihlo čosi ako úsmev, ale keď sa mužíčkovi bližšie prizrel, uvidel jeho zamračený pohľad a začul ako si hundre popod fúz „šmik – šmik !“, zatváril sa vážne a zahučal : „Kam sa tak ponáhľate mladý páanko, na hradbách je síce miesta dosť, posádka mesta má len nejakých dvesto-tristo mužov, ale o chvíľku tu bude husto“ a mávol rukou k armáde pod mestom. Zjaec vykukol cez strieľňu, skúseným okom si vybral najľahšie ciele, pohľadom našiel svojich druhov na hradbách a odvetil: „Kým sem dorazia, aspoň troch skolím, potom uvidíme čo dokážeš tým špáratkom ktoré máš na chrbte „ ukázal na mužov jeho obrovský meč.
„Mimochodom ja som Zjaec, sme s kamošmi uviazli v Arabele a mienime sa zúčastniť na jeho obrane, tak už dosť rečí, orkovia sú už na dostrel“ Bojovník sa predstavil ako Barón a súhlasne pokýval hlavou. Zjaec sa predral k druhom pri najbližšej strielni a už len počúval príkazy seržantov, ktorí velili aby lučištníci zatiaľ zadržali svoje šípy, až kým nebudú mať orkov na dosah. Všimol si podozrivo kľudného Krakonoša aj napätého Isu, ktorý mal na tetive nachystané naraz dva šípy.
Zrazu to vypuklo, orkovia sa dostali na dostrel a z hradieb sa na nich zniesli záplavy šípov, zatiaľ čo mestskí lučištníci vystrelili raz, Isa vypustil do vzduchu osem šípov ! Kriss a Zjaec sa zatiaľ krčili za strieľňami, ale Krakonoš nebojácne pristúpil k okraju hradieb, jeho obočie sa zavlnilo sústredením, z jeho úst vyšiel výkrik „INCENDE !!“ preneseným hlbokým pevným hlasom. Na jeho vystretej ruke sa sformovala veľká guľa ohňa ktorá vyletela smerom do najväčšieho chumla orkov. Po dopade tam spôsobila značné škody, kusy horiacich orkov zrazu lietali po okolí, aj keď postup armády to nijak nespomalilo. Kriss so Zjaecom na seba udivene pozreli a vymeli si pár poznámok o tom, akým mohutným hlasom zrazu tichý vyziabnutý čarodej vládne a aká sa v ňom skrýva moc. Zrazu vzlietla z hradieb ďalšia ohnivá guľa, keď druhovia zapátrali po jej zdroji, zbadali stáť na hradbách vedľa kapitána Hooka – veliteľa vojsk v Arabele, stáť zahalenú postavu v čiernej sutane ktorá si už mumlala ďalšie kúzlo.
Orkovia pod hradbami opätovali paľbu a zopár obrancov schytalo čierne šípy. Mestkí lučištníci opäť vystrelili salvu, Krakonoš vypustil z rúk ďalšiu ohnivú guľu a temne sa zachechtal, jeho zahalený kolega pri Hookovi na seba tiež vypustil z rúk ďalšie ohnivé peklo. Isa usilovne strieľal a pár krát sa mu podarilo úspešne zasiahnuť, Zjaec vypustil šípku zo svojej kušičky aj keď bez väčšieho efektu a nachystal si do rúk dýku, Kriss si pripravil zbrane a Barón pred seba bojovne vystrčil meč. To už k hradbám dorazili prví útočníci s rebríkmi a počali ich vztyčovať k hradným múrom. „Odstrkávať rebríky od hrabieb, rýchlo !!“ hučal seržant a Kriss sa tiež pridal k tejto aktivite a dychtivo vyhliadal prvých úspešných lezcov so zbraňami pripravenými. Krakonoš zatiaľ pozeral do diaľky, kde za čelom armády zacítil prítomnosť nepriateľskej mágie a bolo vidieť zelenú žiaru.
„Orkovskí šamani“ pomyslel si a začal zvažovať ďalší postup. Medzitým sa na hradby vyšplhali prví úspešní orkovia, kde ich privítal ich vír Krissových čepelí a čepele vojakov mestskej posádky. Strhla sa mela. Mohutný bojovník Barón vyrazil do boja so zavrčaním na perách.
Odrazu z diaľky spoza orkovskej armády vyšlahol mohutný zelený výboj, vyslaný spojenými silami orkovských šamanov ! Udrel do hrubých múrov v tesnej blízkosti bojujúcej družiny. Múry sa zútili dovnútra ako zasiahnuté obrovským kladivom, vojaci a druhovia popadali jeden cez duhého do vzniknutej trhliny. Pádom sa naštastie príliš nezranili, ale keď sa ako-tak pozviechali zistili, že čelia hlavnému náporu orkov, ktorí sa jeden za druhým rútili do vzniknutej štrbiny. Medzitým lučistníci na hradbách posielali jeden šíp za druhým do rád už aj tak zdecimovaných orkov, ktorí začali cítiť, že vojenské štastie im dnes asi zrovna nepraje. Druhom v prilome neostávalo iné ako sa pustiť do boja s hordami. Kranonoš pohotovo zareagoval a kúzlom pokryl časť prilomu klzkým slizom, v ktorom na čas uviazlo zopár útočníkov, Zjaec sa krčil za ním a dával na mága, ktorý sa mu dnes svojimi  aktivitami zvlášť pozdával, pozor aby neprišil k zraneniu. Kriss vyrazil do boja, Isa bleskurýchlo pustil na zem luk, tasil meč a vrhli sa do mely. Omráčený barón v ťažkej zbroji sa pomaly zviechal zo zeme opodiaľ. Strhla sa bitka, vojaci stráže a družina rúbali do orkov, ktorých pri tomto zúrivom protiútoku začala zmáhať beznádej, ovšem z diaľky spoza hradieb im pribiehali na pomoc čerstvé posily.
Zrazu sa spoza chrbtov družiny ozval mohutný hlas, ktorý akoby niečo prikazoval v neznámom jazyku. To opať zasiahol tajomný zahalený mág.
Zem v prielome sa v odpoveď na jeho slová s rachotom zdvihla do výšky mnohých metrov a úplne zahatala prielom. Krakonoš s uznaním pohliadol jeho smerom a pokýval hlavou.
Kapitán Hook stojaci pri mágovi so svojou osobnou strážou zatiaľ pozoroval ako družina rýchlo ukončila životy orkov, ktorí ostali uväznení vnútri hradieb. Pristúpil ku Krakonošovi a oznámil mu, aby sa družina po boji dostavila do veliteľského stanu. Spoza hradieb sa ozvalo dunivé bunovanie nasledované hlasitým jasotom vojakov – orkovia sa sťahovali, pre dnešok bolo nebezpečenstvo zažehnané.
Družina sa pozviechala, Isa skontroloval zranenia ostaných, pristúpil k nim Barón, celý neštastný že dnes mu nebolo umožnené zasadiť ani jednu ranu, Zjaec ho predstavil skupine, vysvitlo že aj on sa kedysi stretol na potulkách so zosnulým bardom Amádeom. Krakonoš dal skupine vedieť že ich chce vidieť kapitán posádky a tak sa pobrali tým smerom. Kapitán Hook rozvaľujúci sa v pohodlnom kresle vystlanom vlčími kožami ich prijal blahosklonne, pochválil družinu za pohotový záasah a udelil im právo opustiť mesto kedykoľvek sa im zachce. Druhovia mu ponúkli svoje služby aj za jeho hranicami, pričom sa dohodli že zatiaľ treba riešiť dôležitejšie veci.
Pobrali sa do krčmy, kde si po prvýkrát pripili s bojovníkom Barónom ktorým im stručne rozpovedal čo je zač a jednohlasne ho prijali do skupiny. Unavení po boji a po chutnej studenej večeri sa pobrali do spoločnej izby a uľahli na skromné lôžka.
V strede noci odrazu Zjaeca prepadol podivný pocit, zovrel v pästi svoju dýku a opatrne sa rozhliadol po miestnosti, zbadal ako sa otávarajú vchodové dvere a keďže nečakali žiadnu návštevu, zbystril svoje zmysly a pripravil sa na útok. Do miestnosti potichu vošla postava zahalená v čiernom, vyzbrojená dlhým mečom.
„História sa opakuje“ pomyslel si Zjaec a bleskurýchlo vyrazil s výkrikom „šmik-šmik !“ do útoku. S dýkou v ruke sa vrhol na hruď. Dýka sa mihla vzduchom celkom štyrikrát a spôsobila neznámemu značné zranenia. Na hluk boja sa postupne pozobúdzali aj ostatní druhovia a zapojili sa do boja. Isa posadnutý myšlienkou nebezpečného protivníka zajať sa naňho vrhol holými rukami, Krakonoš pohotovo zareagoval a poležiačky zakúzlil na Isu kúzlo zväčšenia. Isa odrazu mohutný ako obor znehybnil protivníka, zatiaľ čo mu Barón  vyrazil meč z rúk. Spoločne ho zviazali na podlahe a začal krutý výsluch, kde figurovali pomôcky ako dýka v nose, kutáč a kreslenie zlovestných obrazcov na podlahu okolo lapeného zlosyna. Výsluchom sa ovšem veľa nedozvedeli, aj keď Barón ukázal že jeho päste sú naozaj tvrdé a spôsobil mu zopár tržných rán na tvári, vrah si len fanaticky mumlal popod nos kliatby a opakoval „Temný pán vás dostane ! Zlo si pre váas príde !“ Zjaeca konečne napadlo prehľadať ho a našiel slušný obnos v zlatých minciach a list s textom „Odstráň zvedavých cudzincov Józef, škodia nášmu spolku ! Odmenu ti posielam. M.“
Po dalšom výsluchu, ktorý bol ešte tvrdší bolo zrejmé že ide o fanatika ktorý sa nebojí zomrieť pre svoju vec, ale bolesti nedolal natoľko, že prezradil že od „M.“ dostáva pokyny holubom, ktorý prilieta po zotmení do jeho domu, pričom vyklopil aj kde sa jeho dom nachádza. Kriss navrhol presunúť sa do domu vraha, kde sa pokúsi sledovať holuba z výšky svojim bystrozrakým orlom aby vypátral sídlo tajomného M. a jeho spolku. Krakonoš sa pre zjednodušenie prenosu omráčeného vraha mestom pokúsil zakúzliť zo zvitku kúzlo premeny neštastníka na myš, ktoré sa ovšem nezdarilo. Medzitým zaklopal na dvere hostinský, vyrušený nezvyklými zvukmi, vzápätí ho však Barón ukľudnil a druhovia sa rozhodli ešte pod rúškom noci pobrať s omráčeným vrahom zabalenom vo vreci, ktoré Krakonoš zneviditeľnil, do jeho domu a čakať na príchod okrídleného posla...
|
