|
Strana 1 z 2  A tak sa skupina dostala do krčmy U Sliepkoňa. Krčma nebola ničím zvláštna a nebola ani veľká a ani malá. Skupina si objednala izby na noc a s pokojom zaspávala. Až na Isu, ktorý sa miestami strhol zo sna, ale na tento pohyb sa nezobudil. Mestečko Arabel bolo stredne veľké, pozostávajúce zo stredne veľkej pevnosti, v ktorej sa nachádzali remeselníci, trhovníci a pomocníci pri chode pevnosti a zo stanov okolo pevnosti, v ktorých sa nachádzala armáda.
Všetko toto bolo obohnané drevernými kolmi a plotom, ktorý chránil mestečko pred okolitým svetom. Bolo zrejmé, že sa blíži vojna a celé mestečko sa na ňu pripravuje. Na druhý deň sa skupina budí a ide sa dole na prízemie do krčmy najesť. Po dobrom jedle dostane chuť Amadeus na spev. Chce zlepšiť náladu sebe a aj zvyšku skupiny v týchto zlých časoch. Ako nôti, zaujme skupinku bojovníkov armady pri stole a tí mu hodia pár drobných. Zrazu všetci členovia skupiny počujú dupot koňa a tak sa idú pozrieť na to, kto prichádza v takom cvale. Ako vyšli pred krčmu zbadali Krissa na koni. „Dostal som odkaz, že tu budete! Tak som kúpil koňa a vydal som sa cvalom za vami. Som rád, že ste tu a že som vás našiel.“ Cesta mu trvala tri dni a celý spokojný, že našiel svojich spoludobrodruhov sa Kriss so skupinou vrátil do hostinca a objednali si pivo. Pri ňom rozoberali svoje ďalšie plány.
Kriss pripomenul tak ako pred tým Amadeus, že sľúbili zistiť niečo bližšie o vojne, o ktorej všetci hovoria, že sa blíži, ale nikto im to nevedel potvrdiť. A tak navrhol Kriss, aby sa išli ešte pozrieť za správcom Arabelu. A to ako sa dozvedeli u miestneho krčmára nebol nikto iný ako sám Barón Rozenberg. Na to skupina zaprotestuje a snaži sa prehovoriť Krissa a Amadea aby nešli zisťovať informácie o vojne ale aby sa skúsili popýtať na nejaké dobrodružstvo tu v okolí. A tak sa Amadeus a Kriss začnú vypytovať po krčme na nejaké dobrodružstvá a Isa sa vyberie predať kožu z vlka. Bohužiaľ mu kupujúci ponúkne takú malú cenu za (podľa Isu) tak dobre vypracovanú kožu vlka, že sa nakoniec nedohodnú a sklamaný Isa si zamrmle: „Nechaj tak hlupák. Takú peknú kožu ti tak lacno nepredám. Aspoň sa budem mať čím zakrývať keď príde zima.“ Vracia sa aj s kožou do krčmy u Sliepkoňa, kde medzitým Kriss a Amadeus skúšal dostať aspoň nejaké informácie z miestnych ľudí. Krissovi sa podarilo zistiť, že na sever od Arabelu sa nachádza NIMPHA. Nikto ju nevidel, ale tvrdí sa, že tam ešte stále je a zabíja osamelých pútnikov alebo dobrodruhov, ktorý sa rozhodnú, že bude pre nich ľahkým sústom pri ich dobrodružných cestách. Amadeus sa medzitým pozhováral s miestnymi drevorubačmi.
Títo mu prezradili, že neďaleko Arabelu na severo-západ boli ťažiť drevo ako zásoby na vojnu, keď sa im stalo niečo, o čom budú rozprávať ešte aj svojím deťom a vnukom na smrteľnej posteli. „Ťažili sme drevo tak ako zvyčajne keď sme počuli šuchot kríkov z ľavej strany. Na tom by nebolo nič zvláštne pretože takýchto šuchotaní v kríkoch si vypočujeme denne dosť. Mysleli sme si však, že ide o medveďa, ktorých sa tu v okolí pohybuje dosť. A tak sme si pripravili sekery a do druhej ruky kamene aby sme ho mohli zahnať, ak by nás chcel napadnúť a prípadne sa brániť a zabiť ho sekerami. Je to kruté, ale patrí to k našej práci. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sa pred nami z kríkov vynoril dvojhlavý veľký obor.“ „Nie dvojhlavý ale štvorhlavý!!“ prekrikuje rozprávajúceho drevorubača jeho kolega. „ A nie veľký ale obrovský!“ kričí zase z druhej strany druhý  drevorubač. „Hovorím, že bol dvojhlavý a veľký!“ tvrdí si svoje rozprávajúci, ktorému skočili do reči. „tak sme pustili sekery a aj kamene a dali sme sa na útek. Nikto nemal odvahu pozrieť sa, či sa pustil obor za nami alebo nie. Avšak keď sme sa dostali von z hustého lesa už za nami nebol. Uľavilo sa nám a trielili sme späť do mesta. Boli sme radi, že sme celý. Ak by ste mohli pomôcť boli by sme Vám vďačný. Nič moc nemáme ale bez dreva neprežijeme zimu a k tomu ešte vojenskú zimu s obliehaním nášho mesta.“ „Uvidíme ako sa dohodneme“ odvetil Amadeus a vrátil sa k stolu k družine, kde im rozrozprával celý príbeh tak ako ho počul. „Hmmm predsa by som len rád vedel ako je to s tou vojnou. Poď so mnou Krakonoš. Ideme sa ešte niekam pozrieť. Prídeme tak o dve hodinky. Aj tak je už obed, tak by sme vyrazili až ráno.“ Navrhol Kriss. „Tak my sa zatiaľ ideme pozrieť za Barónom a získame nejaké informácie ohľadom vojny. Teda sa pokúsime.“ usmeje sa Amadeus na Krissa a toho obleje rumenec. Zjaec je zvedavý a tak sa pridáva k Amadeovi a idú spolu za Barónom Rozenbergom. Isa si medzitým ide oddýchnuť do svojej izby, kde sa vyvaľuje a pozerá von oknom na okolitú krajinu. Kriss a Krakonoš dorazia do chrámu, kde sa popýtajú po predstavenom, ktorý ich príde uvítať.
„Vitajte v chráme v meste Arabel. Čo by ste si želali dobrodruhovia?“ Kriss sa ujme slova: „Radi by sme sa dozvedeli niečo o blížiacej vojne a viem, že v rôznych mocných chrámoch majú prístroje, s ktorými vedia predpovedať budúcnosť resp. si poslať odkazy aj zo vzdialených kútov krajiny.“ „Bohužiaľ, my tu také nevlastníme a ani nevieme predpovedať budúcnosť.“ Odpovedá mních. Na to Kriss vytiahne 5 zlatých mincí a položí ich na stôl pred mnícha zo slovami: „ A naozaj neviete žiadne bližšie informácie ohľadom vojny?“ „Nie.“ Prehovorí rázne mních. „Tak týchto 5 zlatých mincí Vám venujem ako dar Vášmu chrámu“ povie mu Kriss a mních celý rozradostený ďakuje až pokiaľ obaja nevystúpia z chrámu. Nezistili nič a tak sa vracajú do krčmy u Sliepkoňa, kde si objednávajú pivo a čakajú na zvyšných členov družiny. Zjaec zatiaľ s Amadeom idú k pevnosti za strážami a keď k nim dorazia prehovorí prvý Amadeus: „Dobrý deň urodzený a silný páni, nemohli by ste nás pustiť ďalej? Potrebujeme si prehovoriť v súrnej veci s Barónom Rozenbergom.“ „K Barónovi nikto nesmie, práve oddychuje.“ Odvetia mu stráže. „Ale je to veľmi súrne, týka sa to vojny, ktorá má prísť. Posiela nás vrchný veliteľ vojenských síl zo Suzailu.“ Na základe týchto slov stráže spozornejú a jeden odbehne dovnútra do pevnosti. Za chvíľu sa vracia aj s bohato oblečeným pánom zhruba v stredných rokoch. „Čo si to dovoľujete vyrušovať ma pri mojom odpočinku???“ Zúri Barón. „Prepáčte urodzený pán, ale máme informácie dôverného charakteru od veliteľa armádnych síl zo Suzailu. Ide o vojnu, ktorá tu má prepuknúť.“ Snaží sa ho upokojiť Amadeus. Zjaec keď vidí ako veľmi je Barón Rozenberg nahnevaný sklopí svoju kapucu čo najnižšie do čela, aby nikto nemohol vidieť jeho tvár. „Neotravujte ma tu s vojenskými vecami, tie ja neriešim, ja sa starám o chod tohto mesta, nie o vojnu!!! Na to mám svojich vojakov. Ak chcete, môžete sa ísť porozprávať s mojím vrchným veliteľom armády v Arabely kapitánom Hookom.“ „Áno pane, už ideme a nehnevajte sa, že sme Vás vyrušovali.“ Poklonkuje sa Amadeus. Spolu so Zjaecom sa vybrali do časti, kde sú uložené stany vojakov a kde by mohli nájsť kapitána Hooka. Zjaec však ešte predtým prehodil: „Mohol by byť aj milší keď vie, že mu chceme pomôcť.“ Prichádzajú k stanom a už z diaľky je vidieť, že najvyšší a najväčší stan bude asi kapitána Hooka.
Prichádzajú k stanu ale aj tu ich čakajú hliadky, ktoré si nedôverčivo pozerajú Zjaeca. „Nebojte sa, ten je tu so mnou.“, spustí Amadeus upokojujúcim hlasom a razom sa pýta strážnych: „Mohli by sme hovoriť s kapitánom Hookom? Nesieme odkaz z hlavného mesta Suzailu od tamojšieho veliteľa.“ Po týchto slovách pozerajú strážny na Amadea a Zjaeca ešte divnejšie a tak začne Amadeus využívať svoje rečnícke umenie a nahovára strážam, že ide o diskrétnu a veľmi dôležitú vec. Strážny sa nakoniec nechá presvedčiť: „Zavolám ho. Počkajte zatiaľ tu!“ Keď vystúpi zo stanu uvidia mocného človeka, ktorý by dokázal zabiť veľké príšery a určite si už veľa počas vojen preskákal. „Kto ste a čo tu hľadáte?“ Pýta sa trochu zneistený tým, že by veliteľ Suzailu za ním poslal takýchto „pomocníkov“. Amadeus spustí svojím britkým jazykom a snaži sa upútať pozornosť Hooka aby im uveril, že sú naozaj vyslaný veliteľom Suzailu. „Vieme, že sa blíži vojna a tak sme sa prihlásili do služieb veliteľa Suzailu a máme za úlohu s Vašou pomocou zistiť niečo bližšie o tej vojne. Poslali ste už svojich zvedov? Aká veľká je ich armáda?“ Spustil na kapitána Hooka Amadeus ale to s čím očividne nerátal bolo, že Hook nie je len taký nejaký kapitán, ale má dobrý čuch na klamstvá. „Ha ha ha, to mi tu chcete narozprávať, že ste špehovia, ktorých poslal veliteľ Suzailu aby ste mi pomohli a zistili nejaké informácie o vojne?? Neverím Vám ani slovo tak mi to tu hneď vysvetlite, lebo s Vami bude zle nedobre!!!!“ nahneval sa kapitán Hook. A Amadeus vedel, že musí ísť s pravdou von: „Dobre dobre, neposlal nás veliteľ Suzailu ale my sami sme sa prihlásili do jeho služieb a dobrovoľne sme sa mu ponúkli, že pre neho zistíme nejaké informácie ohľadom vojny.“ Zjaec bol pripravený sa kedykoľvek stiahnuť a zmiznúť v tieni ak by začalo ísť do tuhého. „Žiadne informácie pre Vás nemám a ani Vám žiadne informácie nedám. Practe sa odtiaľto a keď chcete niečo zistiť o vojne, zistite si to samy!“ so zvýšeným hlasom povie kapitán Hook, otočí sa a vkráča naspäť do stanu. „Tak teda poďme. A aj keď sme nič nezistili, môžeme byť radi, že sme živý a zdravý.“ hovoril Zjaec a vedel, že má pravdu. Tak ako nepochodil Amadeus so Zjaecom tak nepochodil ani Kriss s Krakonošom a tak sa všetci stretli dole v krčme pri pive. Sedel tam už aj Isa, ktorý privítal členov družiny s veselým úsmevom „Čo ste vybavili pokiaľ ja som oddychoval?“ Všetci členovia sklopili zrak a museli sa priznať, že vlastne nič nevybavili.
Tak čo teda ďalej, uvažovala skupina a na výber mali z dvoch riešení, ktoré im poskytli získané informácie od miestnych obyvateľov. Jedným bola Nympha a druhým bol obor. Skupinka sa dlhšie nevedela dohodnúť na tom, ktorý smer a ktoré dobrodružstvo si vyberie. Nakoniec po dlhšom prehováraní sa všetci zhodli na tom, že obor je pre nich prijateľnejší protivník. Keďže už bolo poobede a na noc sa im moc z mestečka nechcelo odchádzať dohodli sa, že vyrazia až na druhý deň ráno. Po dobrom spánku sa všetci pobalili a vydali sa na púť smerom, ktorý im opísali drevorubači. Prvý deň cesty prebehol celkom v dobrej nálade a počas celého dňa nestretli ani živú bytosť. Nevedeli, či sa majú  tešiť alebo majú plakať, že je tomu tak. Ako sa tak začalo stmievať prišli dobrodruhovia na začiatok lesa na veľkú čistinku. Keďže nechceli pokračovať do hustého lesa pokiaľ nebude ráno, utáborili sa a Kriss začal rozkladať stan. Nikto sa nechcel k nemu do tohto stanu nasťahovať tak sa ponúkol Amadeus, že s ním teda jednu noc kľudne strávi. Nato prišiel k Zjaecovi a dohodol sa s ním, že bude strážiť prvé 4 hodiny Kriss a potom Amadeus, nakoľko on už spať po 4 hodinách nepotreboval. Isa vedomí si nástrah lesa, sa rozhodol, že bude spať na konári na najbližšom strome. Kriss ho ako znalec lesa aj odhováral ale Isa sa chcel túto vlastnosť aspoň naučiť resp. si ju skúsiť. Samozrejme, že po prvom pokuse, ktorý netrval ani 10 min. skončil na chrbte. Tvrdé pristátie ho však neodradilo a znovu sa pokúšal vyliezť a zaspať na strome. Tentokrát ho už nohy a rovnováha poslúchali a tak sa uložil na spánok, ktorý však mal ďaleko od pohodlného keďže išlo o jeho prvé pokusy v spaní na strome. Samozrejme opatrnosti nie je nikdy dosť a tak si Isa ešte zakúzlil okolo seba Alarm, ktorý ho zobudí akonáhle vojde niekto do kruhu citlivého na pohyb, ktorý vykúzlil okolo seba. Po 4 hodinách vystriedal v stráži Krissa Amadeus a pozorne načúval okolitým zvukom či sa niečo nebude diať.
A stalo sa to, čo nikto nečakal. Uprostred noci na skupinu zaútočil zúrivý medveď. Najskôr počul Amadeus len šuchot kríkov ale potom sa na čistinku vyrútil obrovitý medveď, ktorý sa valil rovno na Amadea. Ten začal kričať a podarilo sa mu zobudiť členov skupiny. Našťastie medveď nedobehol hneď k Amadeovi a tak ako prvý „zaútočil“ Krakonoš a rozsypal na medveďa prášok, ktorý sa trblietal na jeho huňatej srsti. Následne sa z jeho úst ozvalo: „Arkánum levitum“ a Krakonoš sa vzniesol nad plochu čistinky odkiaľ pozorovali jeho „let“ prekvapení členovia družiny. Keď Zjaec videl ako veľký je medveď radšej sa skryl do tieňa a z neho pozoroval potvoru. Medzitým sa medveď dostal k Amadeovi a jedinou ranou ho zložil k zemi. Nikto nevedel či je mŕtvy alebo živý ale teraz bolo dôležité zabiť votrelca. Na túto úlohu sa prvý podujal Isa, ktorý presnými zásahmi zo stromu z luku dva krát zasiahol medveďa, ktorý na neho zúrivo pozrel a bolestivo zakňučal. Ako Kriss videl, že Amadeus padá k zemi neovládol sa a rozbehol sa na medveďa. Skupina si všimla, že Krissovi Amadeus v poslednej dobe prirástol k srdcu a celkom si ho obľúbil. Zahnal sa oboma mečmi na medveďa ale bohužiaľ trafil iba jedným. Ale aj to dokázalo medveďovi zasadiť ďalšiu ranu, pri ktorej sa stával zúrivejším. Krakonoš z vrchu niečo zamrmlal hrubým hlasom. Zrazu namieril ruky na medveďa. Oči mu potemneli a hrubý hlas hovoril pre skupinu nezrozumiteľným jazykom. Zrazu mu z prstov na rukách vytryskli tri bledé strely, ktoré presne trafili medveďa a spôsobili mu ďalšie zranenia. Zjaec sa medzitým v tieni rozhodol dostať za medveďa a skúsiť ho bodnúť do chrbta od zadu. Tento manéver bol nebezpečný ale Zjaec ho zvládol so šikovnosťou sebe vlastnou. Zasadil tak medveďovi do chrbta poriadnu ranu dýkou. Medveďa to samozrejme rozzúrilo a chcel trafiť Zjaeca veľkou labou. Avšak malý šikovný hobit sa jeho ťažkopádnemu útoku dokázal vyhnúť a tak ho medveď netrafil. Isa si prichystal dva šípy do jeho luku, ale tesne predtým ako vystrelil sa mu konár pohol a Isa vystrelil obydva šípy mimo medveďa. Kriss už ale nezaváhal a trafil oboma mečmi veľkou silou, ktorá medveďa prekvapila ale zároveň ešte z posledných síl rozzúrila. To však už znova bolo počuť hlboký Krakonošov hlas z vrchu nad čistinkou a z rúk kúzelníka znovu vyšľahli tri bledé strely, ktoré zasiahli medveďov kožuch až sa z neho zadymilo. Hneď vzápätí sa na neho vrhol Zjaec a po jeho silnej rane dýkou medveď klesol na zem mŕtvy. Isa sa ho pokúsil zodrať z kože a čiastočne sa mu to aj podarilo. Následne sa skupinka uložila na spánok, počas ktorého sa už nič nestalo ale už nebol až taký pokojný. Ráno sa skupinka zobudila a Kriss sa podujal vyhľadať nejaké stopy. Všetci sa do sýta najedli a keďže za čistinkou začínal hustý porast lesa zoradili sa všetci do jedného radu v nasledovnom poradí.
Prvý išiel Kriss, za ním Zjaec, potom Isa, za ním Amadeus a nakoniec Krakonoš. Počas cesty hustým lesom si Kriss všimol listy na kroví, ktoré boli šedé. Ako znalcovi prírody sa mu táto farba nezdala, ale skôr ako stihol zareagovať, začala sa rastlina hýbať a obmotávala posledných troch členov skupiny. Bohužiaľ jej silným pahýlom nedokázal vzdorovať ani Krakonoš a ani Amadeus. Jediný, ktorý sa jej vymanil bol Isa. Skúsený hraničiar jej začal rozdávať rany hneď ako sa vyslobodil. Kriss ako prvý zo skupiny sa pretlačil k posledným členom a dva krát mečom sekol do jednej z lián, ktoré obmotávali Isu. Zjaec sa tiež snažil a rezal do lián čo to šlo. Nasleduje tuhý boj a liany obmotávajú a zraňujú Krakonoša a Amadea. Tretia liana sa siape okolo Isu ale na ňu sa snažia útočiť Kriss a Zjaec. Zrazu po niekoľkých útokoch upadajú Krakonoš a aj Amadeus do bezvedomia. Liana ich púšťa na zem a zameriava sa na tých, ktorí stoja na nohách. Isa, Kriss a Zjaec bojujú zo všetkých síl ale zákerné liany ich omotávajú raz jedného a potom druhého. Počase je isté, že Krakonoš a aj Amadeus ležia príliš dlho na zemi. Zjaec sa podujme aj napriek blízkosti liany, že skúsi najskôr jedného a následne druhého člena družiny napojiť liečivým lektvarom. Medzitým sa Kriss a Isa zbavujú aj druhej liany a zostáva už len jedna. Tá, ktorá delí skupinu na dve časti, časť živých a časť mŕtvych. Zjaec sa s odvahou jemu vlastnou vrhá ku  Krakonošovi a snaži sa mu naliať do úst liečivý lektvar. Ten ho vypije a vracia sa do neho život. Krakonoš vstane a ustúpi od liany aby ho táto nemohla znovu objať a zasiahnuť. Liana sa snaží obtočiť okolo Zjaeca, ale ten jej prvému pokusu odoláva. Kriss a Isa rúbu s celej sily do už len jedinej liany. Krakonoš ju preklína a prisahá, že si z nej kúsok odreže a spraví si z nej hrozno. „Zachráňte Amadea!“ kričí Kriss. Zjaec sa rozhodol na sebevražednú akciu. Buď to víde a bude môcť zachrániť Amadea alebo ho liana obtočí a samozrejme, že ho zraní. Zjaec, ktorý si uvedomil v akom stave asi Amadeus je, sa vrhol rovno k Amadeovi a už už mu podával flakónik s životodarným mokom keď sa zrazu okolo neho začala obmotávať liana. Flakónik už bohužiaľ Amadeovi podať nestihol a tak sa stalo to s čím počítal málokto. Amadeus zomrel! Kriss a Isa medzitým dorazili aj túto poslednú lianu a vyslobodili raneného Zjaeca. Prišli k Amadeovi ale ten už nedýchal. Kriss padol na kolená a začal zúfalo plakať. Krakonoš podľa sľubu rýchlo odrezal časť liany a vložil si ju do batohu.
„To teda bola haluz!“ prehovoril Isa. „No som zvedavý čo by s nami urobil obor, keď nás tu skoro všetkých zničila jedna rastlina!“ súhlasil Zjaec. Bokom oka už pozeral na Amadeovo telo a jeho majetok ukrytý v cestovnom batohu. Nenápadne sa snažil priblížiť k Amadeovi z boku aby prekontroloval jeho finančný stav ale Kriss si to všimol a nedovolil mu na Amadea ani šiahnuť rukou. „Čo teraz?“ pýtal sa Krakonoš a pozeral na nehybné Amadeovo telo. „No mne sa moc ten teplý bard nepozdával, ja by som ho možno len pochoval.“ Prehlásil Isa. Kriss však o takomto riešení nechcel ani počuť a začal sa pripravovať na záchrannú misiu. Na kúsok papiera napísal odkaz pre clerikov z mesta Suzail. „Idem s ním do Suzailu. Tam uvidím čo sa dá robiť. Počkajte tu a keď budem niečo vedieť pošlem vám správu po orlovi. Teraz sa musím ponáhľať.“ Nasadol na koňa, Amadea priviazal o konský chrbát a pobral sa cvalom do Suzailu. Mal výhodu v tom, že nemusel oddychovať nikdy viac ako 4 hodiny za dňa a tak sa veľmi rýchlo dostal do chrámu v Suzaile. Tam ho privítal otec Bartolomej. „Ahoj pútnik, tvoj odkaz sme dostali ale potrebujeme vidieť jeho telo. Ja bohužiaľ nemám silu na to aby som ho mohol oživiť ale momentálne sa tu na návšteve nachádza brat Cyril, ktorý je odborníkom na takéto procedúry.Viem, že ste pomohli tomuto chrámu a dokonca ste pre neho aj obetovali nejaké tie zlatky a iné dary, preto sa u neho skúsim prihovoriť aby oživenie nebolo za štandardnú cenu.“ Keď prišiel brat Cyril, vstúpil do miestnosti clerik, ktorý mal fialový plášť a bolo zrejmé, že už zažil mnoho. Prezrel si Amadeovo telo a po chvíľke hovorí Krissovi: „Bude vás to stáť 20.000,- zlatých.“ Kriss nasucho preglgol a vraví: „Toľko peňazí tu bohužiaľ nemám. Mohli by sme sa ale možno zložiť s ostatnými členmi skupiny. Budem ich musieť kontaktovať a po vzájomnej dohode by sme sa u vás zastavili buď s peniazmi na oživenie alebo s peniazmi na slávnostný pohreb. Ale čo dovtedy pokiaľ príde zvyšok družiny. Nerozloží sa jeho telo?“ Brat Cyril mu ponúkol za 150 zlatých nový druh byliniek, ktorým zabalzamoval telo na dosť dlhú dobu tak aby sa viac jeho telo nerozkladalo.
|
