Vypytovaním sa u miestnych obyvateľov zistili že za pozornosť stoja v okolí Suzailu tri miesta: stará pevnosť pri dedinke Poison, veža pri zničenej dedine Fryeburg a opustený cintorín, kam ľudská noha nevkročila už desaťročia. Po pol hodinke zvažovania sa družina dohodla, že nemŕtvych má už plné zuby a pády z veží už si tiež užili dosýta., takže skúsia šťastie v záhadnej pevnosti, ktorá napriek tomu že je vzdialená len necelý deň cesty od hlavného mesta, má v kraji zlú povesť.

U hostinského si predplatili stajne a ubytovanie na pár ďalších dní a ešte dopoludnia sa vydali na cestu. Na večer vošli do dediny Poison, kde sa pokúsili získať bližšie informácie o starej pevnosti, ktorú cestou míňali, ale dozvedeli sa len, že tam miznú ľudia a že za pevnosťou je opustená baňa, v ktorej sa ťažil horský kryštál. Zjaecovi pri zmienke o drahokamoch okamžite zažiarili oči a začal naliehať na druhov, nech sa idú rýchlo vyspať do vychýreného hostinca U opitej kačice kúsok za dedinkou, aby mohli skoro ráno vyraziť. Skupinka sa teda vydala rýchlou chôdzou do hostinca, dobre sa najedli a šli spať. Skoro ráno sa pobrali smerom do pevnosti, kam dorazili okolo poludnia a bez váhania sa vydali na prehliadku okolia. Pevnosť bola vystavaná na neveľkom kopci a jej hlavná brána bola zavretá masívnou schátranou bránou, preto sa pobrali popri ľavom múre hľadať iný vchod. Cestou Kriss upozornil na ústie jaskyne z ktorého zavial smradľavý puch. Po pár minútach skutočne našli v zadnej časti opevnenia malé vrátka vybavené obrovským zámkom, ktorý sa Zjaec márne pokúšal svojimi šperhákmi otvoriť a Gogovi sa taktiež nepodarilo dvere vylomiť ani jeho hrubou silou. Preto pokračovali ďalej popri opevnení, až prišli až takmer pred jej prednú bránu, avšak v pravej veži si Isa všimol padacie mreže, ktoré sa spoločnými silami pokúsili nadvihnúť, čo sa im aj podarilo.

Stojac v pravej prednej veži opevnenia sa skupinka dohodla, že pošlú na výzvedy malého hobita, ktorého vo vidine bohatstva vo forme krištáľov nemuseli dvakrát prehovárať a ticho s vydal nahor po schodoch. Opatrne nekukol cez okraj schodiska a zbadal na zemi spiacich sedem orkov s oštepmi, niektorí z nich hlasno chrápali, zjavne pod vplyvom neznámeho alkoholu, ktorého pach sa šíril vo vzduchu. Malý Zjaec sa zháčil a situáciu šiel nahlásiť zvyšku skupiny čakajúcej na jeho zavolanie v spodnej časti veže. Gogo bol okamžite ochotný vtrhnúť na poschodie a pustiť sa do boja, vychytralý Kriss ale podotkol, že Zjaec by sa mohol pokúsiť o tichú akcii sám. Po chvíli váhania sa teda Zjaec vybral sám na poschodie a priložil krátky meč k oku prvého spiaceho orka. Krátkym rýchlym bodnutím ukončil jeho biedny život a o ďalších pár minútach podobným spôsobom aj životy jeho ostatných šiestich druhov. Potešený úspechom svojho konania šiel hrdo nahlásiť situáciu skupinke, ktorí sa rozhodli pokračovať osvedčenou metódou aj na poslednom vyššom poschodí. Po tichom prikrádaní sa na najvyššie poschodie veže Zjaec zistil, že hore sa povaľuje taktiež početná skupina spiacich orkovských stráží, spolu s poločulým opitým väčším orkom, pravdepodobne veliteľom, opretým chrbtom k Zjaecovi o nízky múrik. Po tento krát neúspešnom pokuse prebodnúť orkovského kapitána odzadu, tento hlasito zareval na poplach, podráždený maličkým Zjaecovým mečíkom v ľadvinách a ohnal sa po ňom svojim mečom. Strhla sa bitka, Kriss vyrazil ako prvý po schodoch, mávajúc svojimi dvoma mečmi, obrovský Gogo hneď za ním počali likvidovať stráže, zatiaľ čo Isa istou rukou ukončoval životy stráží presnými výstrelmi z luku. Po chvíli, keď už bola celá stráž pobitá sa druhovia rozhliadli, práve včas na to, aby si všimli krátkych oštepov prilietajúcich z vedľajšej veže. Isa a Kriss začali okamžite opätovať paľbu, zo striedavým úspechom, Gogo a Zjaec s adrenalínom v krvi sa rozhodli pre boj zblízka, rýchlo zbehli po schodoch a vybehli na druhú vežu, kde sa pustili do likvidácie aj tejto posádky. Gogo so Zajecom sa pokúsili zajať posledného z orkov živého, najprv sa mu Gogo neúspešne pokúsil vyraziť z ruky zbraň, ale vzápätí ho ubil päsťami a pridržal bezvládneho na zemi. Na strechu odrazu vybehol Kriss napumpovaný adrenalínom a úbohého orka mocnou ranou pre očami druhov dorazil.

“Tak asi toľko k výsluchu”, poznamenal sucho Zjaec a pustil sa spolu s Isom do prehľadávania mŕtvych tiel. Vo vreckách veliteľa našli veľký kus kryštálu a zopár zlatých, zjavne si tu orkovia nežili zle a pri jednotvárnej službe zleniveli ničnerobením. Stále čulý Gogo sa hneď hrnul preskúmať nádvorie a jeho malý hobití tieň sa ťahal za ním. Pri vchode do vedľajšej budovy si všimli veľkého bieleho vlka priviazaného na dlhej reťazi. Keďže vlk nejavil známky agresivity, Gogo smelo vykročil k nemu. Vlk zrazu čulo pobehol vpred a z doširoka otvorenej tlamy vychrlil prúd ľadového vzduchu. Gogo sa otriasol pod jeho náporom, pokožka sa mu pokryla srieňom a ticho zastonal od bolesti.

”Ty mrcina, veď ja ti ukážem kto tu má jedovatý dych !” zakričal a vrhol sa na vlka. Zjaec za ním strhol z pleca kušu a pokúsil sa neúspešne po podivnej šelme vystreliť. To už dobiehali aj ďalší druhovia a Zjaec ich hneď varoval pred ľadovým vlkom, na čo založili šípy do tetív lukov. Isa chvíľu špekuloval či sa má pustiť do strieľania na úbohé priviazané zviera, ale keď videl ako biely vlk roztvoril masívne čeľuste a bolestivo hryzol Goga, tak ďalej neváhala a vypustil svoje dva šípy. Gogo hnaný bolesťou sa mocne ohnal sekerou, šikovne zasiahol vlka do krku a o chvíľu bolo po boji. Trošku otrasený a premrznutý vpravil do svojich úst liečivý nápoj, v žilách sa mu rozhorel oheň a viditeľne pookrial.
Ostávalo preskúmať ešte ďalšie priľahlé budovy, preto sa tam všetci bez väčšieho váhania vydali. Budova do ktorej vošli zjavne slúžila ako väznica a strážnica zároveň, za hrubými mrežami videli druhovia uväznenú pestrú zmes goblinov, ľudí a trpaslíkov. Zrazu sa otvorili dvere strážnice a do miestnosti vtrhla tlupa goblinov a orkov, po krátkom boji vo dverách cely sa s nimi družina vysporiadala. Zjaec sa prezieravo a nedôverčivo postavil čelom k blízkemu schodisku, vedomý si rachotu ktorý narobili svojim príchodom. Ako sa ukázalo, dobre spravil, pretože zhora sa vyvalili ďalší goblini, s ktorými sa vzápätí musel potýkať. Zrazu miestnosť vyplnil ohlušujúci rev.

“Troll, obrovský troll !” neveriacky zakričal Isa. Skutočne, po schodoch schádzalo obrovské chlpaté monštrum, z rozškľabenej tlamy mu trčali náhodnými smermi obrovské zubiská, jeho rozpažené dlhé tlapy vyzbrojené ako dýky dlhými pazúrmi budili strach. Zjaec vedomý si toho, že monštrum je schopné mu na jeden hryz odhryznúť pol tela, ustúpil pár krokov vzad a pustil sa do posledného goblina, od ktorého vzápätí inkasoval ranu okovanou palicou po hlave. Zakričal o pomoc. Kriss bojujúci so zvyškom orkov sa ohliadol, ale v zápale boja neschopný inak zareagovať, naďalej rúbal svojho protivníka, avšak Gogo, vždy ochotný chrániť malého hobita ( hlavne ak dobre platil ) sa smelo rozbehol s napriahnutou sekerou priamo do náruče obrovského monštra. Isa pochopil že tu ide skutočne o krk, so zahučaním  tasil svoj dlhý meč a odvážne sa vrhol na chlpatú obludu. Kriss dorazil svojho protivníka a tiež sa vrhol do súboja. S myšlienkou „v jednote je sila“  obkľúčili trolla. Situácia sa spočiatku začala vyvíjať sľubne, Gogo so svojou sekerou mocne zaťal do trolla, spôsobil mu hlboké rany, Isa odvážne rúbal a tiež sa mu podarilo zasiahnuť trolla na hrudi, Kriss prvým úderom meča minul, ale druhý si s istotou našiel cieľ a poranil trolla na ľavej paži. Zjaec zastrčený vzadu na trollovým chrbtom si s hrôzou začal všímať ako sa monštru rany začínajú zatvárať…

Only registered users can write comments.
Please login or register.

Powered by AkoComment!