|
Strana 1 z 2
 Hneď po tom, čo dopadla skupina na zem si všetci jej členovia zhlboka vydýchli, že takéto dobrodružstvo vôbec prežili. Ďakovali Krakonošovi za jeho úžasné kúsky a Gogo si myslel „Neviem čo tam ten šaman vlastne spravil ale viem, že vďaka tým zázrakom sme živí!!“ Prvé čo ich napadlo bolo poriadne si oddýchnuť a nabrať síl v meste Suzail. Najskôr ale bolo potrebné vyriešiť ako sa dostať z tohto ostrova na pevninu. Začali prehľadávať sutiny majáku a okrem prastarej čiernej knihy, ktorú našiel Krakonoš a páru medených kotlíkov ktoré Kriss zobral k sebe nenatrafili na nič zaujímavé.
Oddychovali hodnú chvíľu, keď zrazu Krakonošom trhlo a cítil sa horšie ako pred chvíľkou. Cítil, že niečo alebo niekto mu ublížilo. Dobrodruhovia sa na neho pozreli a pýtali sa ho čo sa mu stalo. „Neviem, niečo mi prasklo v hlave a ubralo mi to životnú silu.“ Vravel Krakonoš. „Zvláštne, ale hlavne musíme ísť teraz z ostrova.“ Zareagoval Kriss. Keď sa družina priblížila k brehu zrazu Krakonoš v diaľke zbadal plutvu väčšej ryby. Nikto zo skupiny netušil čo je to vlastne za rybu a tak aby skupinu nenapadla rozhodil Kriss všetko sušené mäso od Goga do mora, čo najviac od brehu. Následne sa snažil Kriss dostreliť na plutvu ale táto sa pohybovala rýchlo a bola v takej diaľke, že netrafil. Tak sa podujali hľadať nejaké plavidlo aspoň na veci. Pri brehu našli veľký kus dreva na ktorom sa na ostrov dostali. Všetky ťažké veci a Gogo aj svoje brnenie uložili na drevo, na ktoré vyšiel Kriss s lukom a mal páliť do ryby, ak by sa približovala. Následne Krakonoš zamrmlal popod nos „Wistum Armorum“ a dotkol sa Goga. Gogo sa začal cítiť pevnejší aj bez brnenia a tak sa slušne poďakoval Krakonošovi.
Vzápätí sa teda vybrali do vody s tým, že na dreve plával Kris a vo vode sa dreva držali Krakonoš a Gogo. Zo začiatku išlo všetko bez problémov ale ako náhle sa ocitli zhruba v  strede medzi ostrovom a pevninou, pohla sa plutva veľkou rýchlosťou smerom k nim. Ako neskôr zistili, Gogove krvácajúce zranenia spôsobili to, že celá skupina sa vlastne stala návnadou pre žraloka. Jeho bunky okamžite zacítili krv aj na tú diaľku a rýchlosť, ktorou sa rútil za pachom krvi by mu závidel aj pes, ktorý sa rúti za hárajúcou fenou. Keď dorazil k skupine vrhol sa na Goga a zahryzol sa do jeho tela. Gogo začal krvácať ešte viac. Bránil sa a uštedril žralokovi jednu ranu, po ktorej začal krvácať aj žralok. Následne sa do žraloka pustil Krakonoš a vystrelil po ňom blesky, čo žraloka tiež nenechalo chladným. Druhý krát sa chcel zahryznúť do Goga ale minul. Následne Krakonoš vypustil zo svojich rúk ďalšie blesky, ktoré zasiahli žraloka a ukončil jeho biedny život. Krakonoš, ktorý sa pozeral po okolí si hneď všimol v diaľke ďalšiu skupinku žralokov, ktorým trčali plutvy z vody a ktorí neboli určite takí malí ako tento mŕtvy žralok. Zakričal: „Pozor rýchlo plávame. V diaľke vidím ďalších žralokov. A rýchlo sa približujú!!“ Gogo na to reagoval otázkou: „Nebolo by lepšie vrátiť sa späť na ostrov?“ Kriss ho v panike zahriakol a rázne odpovedal: „Určite nie!! A nekecaj ale plávaj. Rýchlo, rýchlo koľko len vládzeš!“ Začali sa preteky s časom a už-už sa zdalo, že žraloky skupinu dobehnú, ale dobrodruhovia sa dostali do plytkej vody, kam už žraloky nemohli a tak sa šťastne dostali na pevninu.
Unavení z plávania sa rozhodli, že do mesta pôjdu až na druhý deň. Určili si, že sa utáboria tam, kde mali rozložený tábor pred tým ako išli na ostrov. Bolo to na veľkom útese, kde boli z jednej strany krytí morom a z druhej strany mali dobrý výhľad na potencionálne nebezpečenstvo. Zrazu sa Krakonoš mykol tak ako na ostrove a cítil sa znovu slabý. „Čo je zase??“ pýtali sa Kriss a Gogo. „Neviem...niečo ma zasa zranilo.“ A v tom mu skrsol v hlave nápad. „Veď mám pri sebe tú čiernu nekromancerskú knihu. Čo keď je to v tom....“ Krakonoš poprosil Krissa, ktorý založil oheň a Krakonoš čiernu knihu nekromantskej mágie vhodil do ohňa. Najskôr to vyzeralo, že sa ani nezapáli a oheň ako keby obtekal okolo knihy. Zrazu sa však plamene dotkli aj čiernej knihy a začala horieť silným plameňom. Potom ako sa kniha spálila sa Krakonošovi už nestalo, že by ho niečo ohrozovalo. Ustatý Gogo ešte pred spaním vypil malú fľaštičku liečivého lektvaru a skupina sa pobrala spať. Po tom čo si pripravili veci na noc (handry na spanie a deky) Gogo zistil, že je hladný a všetko jeho sušené mäso vyhádzal Kriss žralokovi. Znovu si spomenul na dávne predsavzatie, že tým „ušatým“ elfom nebude veriť už nikdy a mrzelo ho, že sa znovu nechal nachytať. Aspoň, že mu Krakonoš ponúkol časť svojho jedla a Kriss mu ako doplnok dal ovocie.
V noci zrazu začalo pršať a spustil sa taký lejak, že všetkým začalo premokať oblečenie a voda z nich kvapkala ako z krhly. Kriss navrhol, že spraví provizórne ubytovanie z plachty a lístia. S tým zvyšok družiny súhlasil a tak sa nakoniec utáborili v blízkom lesíku. Noc prebehla pokojne a počas noci sa nič zvláštne nestalo. Ráno po zobudení dojedli poslednú časť Krissovho jedla a Gogo cítil, že od hladu ho delí len jeho vôľa nemyslieť na to ako mu škvŕka v bruchu. Kriss šiel ešte nazbierať nejaké plody, ale našiel len hríby, ktoré skupina zjedla aj surové. A tak sa vybrali na cestu do mesta. Bohužiaľ stále pršalo a tak dobrodruhom kazilo náladu nielen škaredé počasie ale aj nedostatok jedla. Počas cesty do mesta sa im zrazu prihovoril Kriss: „Neuveríte mi ale mal som zvláštny sen. Prechádzal som sa uličkami Suzailu a zrazu som videl cintorín. Pred cintorínom stáli Zjaec a Isa. Zjaec stál za Isovým chrbtom a držal dýku pod Isovým hrdlom. Keď ma zbadal, podrezal od chrbta hrdlo Isovi, ktorý o Zjaecovi a ani o jeho úmysloch nevedel a išiel smerom k takej veľkej hrobke. Prešiel dolu troma schodmi a predtým ako vošiel sa na mňa znovu pozrel a strašne sa zaškeril. Potom zmizol v hrobke. Fuuj strašné, ešte šťastie, že to bol len sen.“ Krakonoš zvraštil premočené čelo a povedal: „Ponáhľajme sa do mesta, tam nám možno ten sen niekto vysvetlí.“
 Tak sa skupina vydala na cestu do mesta. Keď prišli do mesta už bol večer a tak sa pobrali do hostinca, ktorý mali predplatený na tri noci. Po príchode do hostinca zasa počuli krásnu hudbu od bardov pri ohni, zasa cítili vôňu jedla a chuť piva. Poriadne hladná skupina si rovno objednala celé pečené prasiatko s chrumkavou kožou, jabĺčkom v ústach a jemným prepečeným mäskom. Najedli sa dosýta a v tom Krakonoša napadlo spýtať sa na zvyšných členov skupiny. Hostinský s prekvapeným výrazom odpovedal : „Ale páni, veď Vaši druhovia tu boli a pýtali sa na vás. Podľa Vašich inštrukcií som ich poslal za vami na cestu, ktorú ste mi hovorili. Vy ste ich nestretli?“ Družina zostala z tejto informácie prekvapená, nakoľko nikoho po ceste nestretli. Rozhodli sa, že si to ešte nechajú vysvetliť odborníkmi. Potom sa všetci pobrali spať. Pre istotu položil Krakonoš na kľučku dverí fľašu. Našťastie sa ani túto noc nič nestalo a dobrodruhovia sa konečne vyspali v suchu a mäkkých posteliach.
Ráno po prebudení sa bohužiaľ pri pohľade von oknom na počasí nič nezmenilo a tak nálada nebola veľmi pozitívna. Kriss a Krakonoš išli do mesta nakupovať a Gogo sa len tak potuloval po vonku. Kriss si kúpil od jedného obchodníka lepší dlhý meč a krátky meč a Krakonoš zase sústredil svoju návštevu na miestne chrámy. Kriss išiel po kúpe zbraní za  ním. Krakonoš a Kriss vyrozprávali mníchom čo sa stalo na starom majáku. Mnísi radšej zavolali kňaza a spolu s ním prediskutovali vzniknutú situáciu. Zhodli sa však na jednom a to, že zlo bolo poslané niekam ďalej a určite nebolo zničené. Následne Kriss vyrozprával kňazovi svoj sen. „No niektoré sny nám prinášajú budúcnosť, niektoré sny nám prinášajú možnú budúcnosť a niektoré sny nás len chcú niekam nasmerovať. Bohužiaľ neviem ktorú z týchto možností obsahuje váš sen.“ Potom dobrodruhovia predali veci, ktoré našli v majáku až na jeden prsteň (asi magický), ktorý si nechal Kriss. Gogo sa ešte kňaza opýtal na vyliečenie jeho rán. Kňaz mu dal veľmi dobrú cenu za vďaku, že dobrodruhovia vyhnali zlo. Potom si išiel kúpiť znovu veľa jedla do zásoby na cestu. Spolu sa stretli znovu pri trhovisku a išli späť do hostinca keď tu zrazu Kriss zastal. Zbadal uličku zo svojho sna a tiež zbadal hrobku. „Druhovia, vidím to miesto kde som videl Zjaeca vo sne!“ „Tak poďme tam“ navrhol Krakonoš. „No dobre, poďme teda.“ Súhlasil Gogo.
Prišli ku hrobke kde bol vchod dnu. Pozorne sa pozreli na dvere, ktoré mali kľučku a Kriss skúsil či sú otvorené. Dvere sa so škripotom otvorili a družina vošla dnu. Ocitli sa na schodoch ktoré viedli dole do miestnosti. Táto miestnosť bola prázdna až na pár krabíc a bedničiek. Vošli doprava a tam bola malá  miestnosť plná veľkých balíkov šiat, ktoré už smrdeli a boli celé plesnivé. Gogo si povedal, že keď tu nič nie je, aspoň im urobí neporiadok a začal zhadzovať balíky. Keď to už vyzeralo, že nič iné ako neporiadok nespraví, pri poslednom balíku zbadal vzadu otvor. Pri bližšom skúmaní družina zistila, že ide o chodbu. Ale Kriss a Krakonoš odmietli ísť objavenou chodbou a tak sa pustili doľava do druhej miestnosti. Zrazu v miestnosti nastal šuchot a veľkou rýchlosťou sa približovala obrovská stonožka. Zaútočila na Goga ale netrafila sa a tak začala utekať. Gogo ju chcel „za odmenu“ zabiť ale ani on sa netrafil. Tak družina s napätím čakala, čo bude ďalej.
|
