|
Strana 1 z 2  Otrasená skupina dobrodruhov pokračuje hlbšie do tmavého podzemia jaskyne a v úseku kde sa steny rozširujú tak odhalí svetlu lampáša dve mŕtve telá goblinov. Podľa ich stavu tu neležia dlho, avšak jednému z nich chýba dolná časť končatiny, ktorá pravdepodobne skončila v zuboch mohutnej zombie. O kus ďalej sa však jaskyňa zužuje do tak úzkeho prechodu, že je družina nútená postupovať po štyroch, ťahajúc si batožinu za sebou. Ešte si ani nestihnú poriadne nasadiť batohy s vybavením a Gogo už ukazuje na mŕtvolu človeka doslova prišpendlenú k bočnej stene oštepom. Pri pohľade na nedávno vyhasnutý život zbystria a opatrne sa rozhliadajú. Z tmy k nim však dolieha iba tiché kvapkanie vody kdesi v diali.
Po pár krokoch za prvou zákrutou z tmy vyrazia dvaja útočníci. Stav ich telesných schránok a kolísavá chôdza poukazuje na stretnutie s ďalšími nemŕtvymi bytosťami. Tento stret sa stane pre družinu skoro osudným a zdolávajú zombie iba za cenu vysokých strát. Väčšina skupiny je ťažko ranená a nebyť úteku kúzelníka, skončil by tak ako teraz ležiace  šedé telá na kamennej podlahe podzemia. Neďaleko od miesta boja sa chodba zmenšuje a končí okovanými dverami. Rozhodnú sa preto rozložiť tábor a dočerpať síl. Potom ako zjedia časť svojich zásob a uložia sa k spánku, skúša hraničiar Isa svoje liečiace praktiky. Obväzuje kusom látky krvácajúce rany a utišuje bolesť spiacich bojovníkov. Fľaštičiek s čarovným nápojom liečenia ubúda, napriek tomu im dodávajú spolu so spánkom dostatok síl a odvahy postupovať ďalej.
Za zaseknutými dverami je možné začuť zavíjanie, no skupina sa napriek tomu pokúša dvere vyvaliť. Na piaty krát staré drevené dvere nakoniec povolia a mohutné telo polo orka Goga preletí dovnútra. Závan vetra skoro uhasí Krakonošom nesený lampáš, ten tomu však zabráni a po pár krokoch prídu do malej okrúhlej miestnosti. Miestnosť sa odpája od hlavne vedúcej chodby a na podlahe v jej strede dominuje akýsi masívny neprivretý poklop. Keďže cez medzeru v podlahe nie je nič vidno, rozhodnú sa do tmavej hĺbky otvoru vhodiť zapálenú fakľu. Tá padajúc do hĺbky sa im nakoniec stráca v temnote. Debatujúcu družinu z rozhovoru vytrhnú nečakané zvuky. Blížiaci sa lomoz z ústia tmavého otvoru donúti skupinu zaujať obranné postavenie. Náraz zospodu masívneho kamenného bloku je silný, avšak váha poklopu niekoľko stovák libier zostane na svojom mieste. Cez medzeru v podlahe sa vystrčí obrovská čierna končatina mohutného pavúka švihajúc naprázdno vzduchom. Napriek tomu že sa cez otvor v podlahe prestrčila len jej časť je neskutočne rýchla a skupina si nechce domýšľať čo by sa stalo, ak by poklop nebol na svojom mieste a ozruta ba sa dostala von.
 Obrovský pavúk sa k ním síce nemôže dostať ale tri menšie exempláre sa cez otvor pretlačia bez problémov a zaútočia na skupinu. Bitka však končí rýchlo napriek tomu, že Isa skoro končí zamotaný v pavučine. Vystrašená skupina radšej rýchlo opúšťa miestnosť a pokračuje chodbou ďalej. Prichádzajú na rázcestie a jaskynná chodba tu tvorí križovatku. Pretože pri načúvaní nezačujú nič podozrivé, rozhodnú sa na odporúčanie kúzelníka pokračovať chodbou vpravo. Tá onedlho vyústi do širšieho koridoru a Isa si na poslednú chvíľu všimne nejakú zvláštnosť v strede podlahy. Na jeho odporučenie hobit Zjaec skúma podlahu a podarí sa mu odhaliť skrytú pascu. Nevie síce čo by sa stalo po jej spustení, pravdepodobne sa jedná o prepadlisko, preto sa mu skupina radšej širokým oblúkom vyhne a pokračujú po chodbe smerom na sever. Tu sa chodbe opäť rozdelí a po ceste vpravo onedlho prídu do časti, kde sa steny zdajú byť opracované, avšak zničene a spálené od ohňa. Nie je ťažké si domyslieť, že tu pred časom zúrila bitka a obrovský oheň ktorý tu nakoniec vypukol spôsobil zosypanie niektorých častí chodby.
Chvíľková nepozornosť skupiny prezerajúc tú spúšť navôkol spôsobí, že na nich zaútočí číhajúci Ghúl v tej najnevhodnejšej chvíli. „Ghúúúl“, kričí preľaknutý kúzelník ukazujúc  trasúcou sa rukou k záhadnému stvoreniu. Skupina neváha a bojuje s plných síl. Pohryznutie Ghúlom v boji má za následok dočasnú paralýzu bojujúceho Isu a nebyť jeho spoločníkov, príšera by si teraz istotne pochutnávala na špiku jeho kostí. Spoločne však monštrum porazia a vyčerpaní dopadajú na zem. V miestnosti, odkiaľ vybehol útočník nachádzajú napol zožraté a ohlodané ľudské telo. Okolité chodby a miestnosti vyzerajú byť obrovským žiarom ohňa zničené a zavalené. Vydajú sa preto po chvíli oddychu ďalej. Vrátia sa na rázcestie a pokračujú jaskynnou chodbou vpravo, tá sa kľukatí a mierne stúpa až pokiaľ nemíňajú malú tmavú miestnosť. Vyzerá byť prázdna ale ako náhle do nej vstúpia od stropu sa oddelí kŕdeľ vyplašených netopierov a družina inštinktívne seká okolo seba zbraňami. Jeden z netopierov ľahko zraní Isu na tvári, ale ostatní odlietajú. Isa si ako zadosťučinenie berie mŕtveho netopiera a so slovami „Jedla nie je nikdy dosť“ si ho vkladá do batohu. O kúsok ďalej narazia na zamrežovaný koniec chodby. Cez mreže je vidieť malá miestnosť naproti ktorej je podobná chodba s mrežami, ale z oboch bočných strán vyzerá byť miestnosť prístupná. Gogo sa ešte pokúša masívne mreže vyraziť, ale jeho snaha má za následok iba narazené rameno barbara. Budú teda musieť nájsť inú cestu.
 Skupina sa vráti na úvodnú križovatku a tento krát sa vydávajú po severnej ceste. Podobne rozširujúca sa chodba naznačí prítomnosť pasce, zlodej ju však tento krát nájde a skupina pokračuje bezpečne ďalej. Krátka zastávka na doplnenie oleja v lampáši a o chvíľku prichádzajú k spomínanej miestnosti zboku. Otvorená mreža im dovolí vstúpiť. Na Goga, ktorý vchádza ako posledný však čosi hnusné s chápadlami padá zo stropu.
|
)
