|
|
|
Životopis Zjaeca Greenbottle |
|
|
|
|
Napísal Zaac
|
|
Piatok, 20 apríl 2007 |
 V trávnatých úrodných krajoch Plochozeme žili hobití rodičia Zjaeca istý čas v spokojnosti, ale túžba jeho otca po bohatstve a dobrodružstve ( občas sa vyskytujúca u hobitov v strednom veku ) zaviala rodinku s rodinným zlatom a šperkami ďaleko na juh do teplých krajín ďaľekého Stamistanu, do mesta Jurúšaláim obývaného rasou vysokých ľudí s tmavou pokožkou, kde sa usadili a vďaka vrodeným schopnostiam rozbehli úspešne prekvitajúci obchod s korením a vonnými látkami. Tu bol počatý aj malý Zjaec, ktory dostal v mladom veku prísnu a dôkladnú výchovu v bohatstve svojej rodiny.
Nič dobré však netrvá večne. I stalo sa, že jednej noci počas osláv sviatku zmŕtvychvstania miestneho proroka Assraela sa xenofóbny dav rozvášnený a posilnený žuvanim tuhých omamných listov z kriku koky, poháňaný nenávistnými a závistlivými slovami fanatického imama vybral s fakľami do ulíc s úmyslom odstrániť všetkých “neľudských” tvorov zo svojho mesta. Pogrom mal skázonosné následky aj pre rodinu Zjaëca, ktorá skončila celá v plameňoch rodinného sidla a sám Zjaec unikol len vďaka svojej mrštnosti s ťažkými popáleninami tváre. Skryl sa v tmavej rokline blizko mesta, kde prečkal zopár mizerných dní len o vode a chabých rastlinkách, až sa raz v noci odvážil vrátiť do mesta z ktorého bol tak brutálne vytrhnutý, nakradnúť si proviant a vybavenie, bez ktorého by v horúcej púšti zaisto zahynul. Vďaka svojej zručnosti bol schopný si potrebné veci nebadane odcudziť, chvíľu postáť so spomienkami pri do tla vyhorenom sídle jeho rodiny, ba dokonca sa mu podarilo založiť jeho nenávisťou živený divoký oheň v sídle imama ktorý popudil dav proti “nečlovekom” onej osudnej noci. Vzápätí sa odobral do tmavej noci a do horúcej púšte medzi vysoké hory bez obhliadnutia.
Po viacerých “dobrodružstvách” s piesočnými hadmi a hladnými hyenami ho nohy zaniesli do vysokých vrchov, kde ako vedel žije bratsvo hašišínov, kde ho aj prijali po sérii vražedných testov do učenia. Roky náročného výcviku zocelili jeho telo, takže na hobita sa stal mimoriadne silným a obratným, aj keď svetského vzdelania sa mu veľmi v tých odľahlých končinách nedostalo, naučil sa rozpoznavať jedy a pasce, skrývať sa v tieňoch a využívať svoj malý vzrast a šikovnosť k zasadeniu smrtiacich rán malými aj streleckými zbraňami. Hlbokými meditáciami sa pokúsil vyrovnať so svetom aj keď so striedavým úspechom.
Mnohé skúšky ho ale stále čakajú v širom svete, kde to iste nebude mať ľahké so svojou zjazvenou tvárou, ale kde sa zaviazal získať bohatsvo a slávu svojimi skutkami, aby mohol uskutočnovať svoje ciele.
|
|
|