Bleskovky

Ak objavíte nefunkčnú časť stránky, prosím informujte nás o tom.

 

Login

Úvod arrow Dungeons & Dragons arrow Z vôle bohov (#57)
Z vôle bohov (#57) PDF Tlačiť E-mail
Hodnotenie čitateľov: / 1
SlabéVynikajúce 
Napísal elwe   
Streda, 17 december 2008
57_uvod.jpgZ uvažovania ich vytrhlo nejaké zvolanie. „Halóóóó, je tam niekto dole?!“ „Marduk! To je Marduk!” zakričal Bushido prstom ukazujúc k malému otvoru vysoko v strope jaskyne. Marduk, ktorý sa medzičasom vrátil z mesta a vydal sa po stopách druhov sa práve skláňal nad rozbitý otvor v zemi.

Klerik v plátovej zbroji nemal moc odvahu zísť po lane nadol a tak múdry čarodej použil jeden zo svojich magických trikov. Otvoril za mrmlania akéhosi zaklínadla malú sklenenú nádobku a vybral odtiaľ hodne nechutného a chlpatého pavúka, ktorý sa zmietal v jeho prstoch. Pomaly a znechuteným výrazom si ho vložil do úst a zjedol. Žanetu skoro naplo. Následne však ako pavúk zľahka vyliezol po stene jaskyne nahor tak prirodzene, ako by to bol nebohý tvor. Hore sa chytil Marduk a po Krakonošovom „skoč“ Marduk síce na krátku chvíľu zaváhal no rozhodol sa dôverovať mocnému čarodejovi a obaja skočili nadol. Pomaly ako pierko pristáli na dne a všetci uznanlivo pokývali hlavou.

Po krátkom rozhovore kde si vymenili zážitky a informácie sa pobrali na prieskum jaskyne ďalej. Kovové železné kruhy, zasadené v šikmom strope jaskyne síce neumožňovali vyliezť nahor priamo, avšak Krakonoš, ktorý ešte disponoval silami po nebohom pavúkovi vyliezol šikovne nahor a o jeden z nich uviazal lano. Následne sa po ňom skupina vyšplhala a ťažkého Marduka vytiahli spoločnými silami.

Chodba jaskyne sa rozširovala to širokého podzemného komplexu a neosvetlené veľké priestory vyzerali ponuré, ba až strašidelné. Na chvíľu sa zastavili aby si oddýchli a v tichosti pozorovali okolie. Iba akési kvapkanie vody v diaľke rušilo úplné ticho hlbokého podzemia.

Vydali sa teda ďalej, na chodby si svietiac fakľou. Šli, šli až prišli na koniec veľkej podzemnej sály, ktorá širokým schodiskom vedúcim kdesi nadol končila. Počali sa teda zostupovať chodbou keď tu onedlho narazili na prekážku. Podzemné jazero. Veľké rozľahlé podzemné jazero, ktorého hladina rovná a pokojná ako sklo pripomínala skôr akúsi cave3.jpgobrovskú tmavú plochu. Vzduch bol chladný v vlhký a jaskyňa sa nad ich hlavami strácala v tme. Panoval tu chlad. „Ako sa dostaneme cez tú vodu?“ spýtal sa čarodej Arnold a jeho otázka sa mu vrátila v ozvene. „Musíme zistiť ako to je tu veľké“ navrhol Krakonoš. „Nechám Néé, aby sa ti tu poplávala a popozerala si to tu. Od nej sa to dozvieme“ riekol Arnie a pustil malú žabku do vody. Malé čľup sa rozľahlo po okolí a vlnky sa rozbehli všade na okolo vo vzďaľujúcich sa kruhoch. Chvíľu sa nič nedialo a skupina si preto posadala na zem a oddychovala. Bushido si všimol prvý najprv nezreteľný no na sile naberajúci pohyb vody. Niečo veľké, plávajúce kdesi pod vodou tvorilo na hladine vody neveľké vlny. To už aj Arnie pocítil telepaticky strach od svojej malej družky - žabky. Všetci ako jeden boli v sekunde na nohách ako sa kdesi pred nimi v tme vynorilo čosi obrovské a následné zas s mohutným zašpliechaním zmizlo pod hladinou. To už malá Néé ako o život skákala z vody von rovno k čarodejovi. „Čože? Obrovská korytnačka?“ diví sa prekvapený Arnold ktorý sa snaží komunikovať so zeleným tvorom. „Tak tam ja nevleziem“ rozhodne dodal Marduk v plátovej zbroji a jeho mokrý fúz od rumu sa opäť zmočil v tomto hnedastom moku. „Použijeme silu arkánnej mágie!“ riekol napokon Krakonoš vysvetlil, že skupinu dokáže preniesť na druhý breh tak, aby sa čo i len nitkou nezmočili vo vode.

Druhovia súhlasili a Krakonoš tak zoslal silné kúzlo teleportácie. Všetci sa zjavili o hodný kus ďalej opäť na schodoch, tento krát vedúcich nahor. Na konci schodiska sa priestory zaneta.jpgzmenšili a rozľahlá jaskyňa sa zmenila na chodbu. „Niečo mi napovedá, že náš cieľ už nie je ďaleko“ mumlal si Arnold. Žaneta sa rozhodla, že použije svoje zlodejské zručnosti a pôjde na výzvedy dopredu sama, zahalená rúškom tmy. Ostatok skupiny si posadal a čakal. Žaneta sa prikrádala v tmavej chodbe a jedine mocné kúzlo zoslané čarodejom Arnoldom jej pomáhalo vidieť v hustej tme. Na konci chodby keď už-už chcela vojsť na nejaké otvorené priestranstvo si na zemi povšimla čosi, čo by bežnému pozorovateľovi pripadalo ako nejaká nerovnosť podlahy. Žaneta však narazila na pascu a to nie hocakú. Tento systém nepoznala. Niečo jej však napovedalo, že má dôverovať svojím inštinktom zlodejky. Skúsene zatlačila pod skrytý mechanizmus a skutočne narazila na malú páčku. Pasca bola zneškodnená. Predpokladala, že sa jedná o spúšťač nejakého kúzla. Vrátila sa preto pre zostatok družiny a spolu sa pobrali cez bezpečné územie. Chodba sa na konci rozšírila a po chvíli končila. Druhom prebehol po chrbte mráz. Cintorín. Ocitli sa medzi náhrobnými kameňmi a krížmi ktoré vypovedali o tom, že tu je niekto pochovaný. Jeden z hrobov bol svojím majestátnejším zobrazením odlišný. Arnie preto zamumlal akési zaklínadlo a jeho zreničky sa stiahli na malé bodky. Dúhovka mu zbelela a vyzeral neprirodzene a strašidelne. Jeho oku však už neunikla mágia. Rozhliadol sa po okolí a hrob o ktorom sa domnievali že je cieľom ich cesty svietil ako tisíc sviec. Privrel oči a mávnutím ruky kúzlo zrušil. „Áno, toto je cieľ našej cesty. Tu leží pravdepodobne niekdajší panovník a vládca a z hrobu cítim mágiu. Myslím, že magické predmety, pre ktoré sme sa vydali má skutočne u seba.“ „Tak sa pustíme do práce“ riekol Bushido a chopil sa lopaty. V tej chvíli však čosi rýchle dopadlo medzi nich doteraz nepozorovane skryté na strope. „Príšery!“ zajačala Žaneta a strhol sa boj.

Mačkovitým šelmám podobné potvory sa vrhli na nepripravených druhov. Žaneta vytiahla svoju paličku, ktorú mala pripravenú v bočnom vrecku a zosiela na jednu z nich magické displacer_beast.jpgstrely. Bushido využíva svoju rýchlosť k tomu, aby pribehol k tvorovi a zranil ho a zároveň sa vrátil do bezpečia. Marduk kričí akési zaklínadlo a povoláva pomoc svojho boha tak hlasito, až mu naskakujú mokré fúzy. Vyvolaný roj kobyliek sa vrhne po jednej z beštií. Arnold zosiela jedno zaklínadlo za druhým a sekunduje mu Krakonoš, obaja zamračený bok po boku rozsievajúc tak skazu a smrť medzi agresorov. Obratné tvory však nepredajú svoju kožu lacno a po boji vidno na poniektorých druhoch krvavé rany. Marduk silou prepožičanú bohom Pelorom uzdravuje skupinu a hromovým hlasom rečie: „Z vôle bohov otvárame tento hrob!

Comments

Only registered users can write comments.
Please login or register.

Powered by AkoComment!

 
< Predchádzajúca   Ďalšia >
© 2017 Pevnosť
Joomla! is Free Software released under the GNU/GPL License.