Družina sa dala dokopy na jar roku 1372 pri ceste cez Stormhorn. Potom ako zmizol sneh z úpätí hôr a zazelenala sa tráva, opäť ožila obchodnícka cesta do Cormyru.Ostré vrcholky hôr síce pokrývajú biele závoje snehu avšak cesty už niesu zaviate metrovými závalmi a pre vozy s nákladom  sú prechodné. Cez tieto nehostinné vrchy plné nástrah a nebezpečenstva je vždy výhodnejšie cestovať v skupine ako osamote. Navonok odlišné typy rás a povolaní v našej družine však vovnútri viaže akési neviditeľné puto spoločného dobrodružstva. Či ostanú spolu po prechode hôr, alebo pôjde každý inou cestou, či odpovedia na volanie dobrodružstva a nástrah spoločne, alebo ich rozdelí smrť, o tom je tento príbeh, príbeh dobrodruhov neskôr zvaného Družina havranieho oka.